Chodila tam električka ešte z mesta. Šiel som z práce, sadol si a kochal sa Hlavnou, Komenského ulicou a potom tým najkrajším Čermeľom. Cítil som sa akoby som šiel na prázdniny. Predposledná zastávka a ja som už podvedome pozeral za kopec. Vystúpil som a utekal domov.
Bývali sme hneď oproti tomu domu. Tatko niečo majstroval a mamka sadila kvety. Kocúr bol lenivý do chvíle, kým ma nezbadal. Hlavne, keď mi z tašky visela šnúrka. Vyštartoval za mnou a už skákal po šnúrke. Mačky milujú, keď môžu objavovať a loviť.
V mojej izbe mal kocúr asi 4 krabice. Otvoril som izbu a ten pačmag sa skryl do krabice. Nevšímal som si ho, ale jemu to nevadilo. Našiel si niečo v krabici a realizoval sa. Boli to zvuky škrabacie, sem-tam voľačo ohrýzol.
Pohladil som ho v tej krabici, obul si kopačky a šiel hrať futbal. Prišla jedna kľučka, česká ulička a Paľo strelil bombu do lopty. Gól od brvna a jeho červené tričko sa vytešovalo. Potom som spravil hlúpu chybu. Zle som prihral a spadol na zem. Obil som si bradu a začala mi tiecť krv. Dostal sme z toho gól a arogantní chlapci ešte boli múdri.
Zrazu som si to všimol, opäť sa z domu dymilo. Paľo mi nahral pred prázdnu bránu. Brankár bol v pomykove, ja som sa mu pozeral do očí. Lopta sama od seba prešla do siete a bolo rozhodnuté. Chlapci už neboli majstri sveta. Vyhrážali sa brankárovi, pretože taká chyba sa neodpúšťa. Ale odpúšťa, kúpi všetkým borovičku a budú opäť kamaráti.
Šiel som domov a, ako prvý si ma všimol tatko. Najprv sa smial, potom mi prísne s úsmevom hovoril, že nemám toľko piť. Mamka lomila rukami, keď videla tú gambu. Vraj, kde som tak bol či si neviem dávať pozor a podobne.
Kde je však kocúr? Nikde v dome ho nebolo. Záletník sa isto vybral na výlet. Nikdy predtým to neurobil, veď mačky ho už dávno nezaujímali. Sestra prišla s nápadom, aby sme ho išli hľadať.
Nezatúlal sa ďaleko, šiel hneď do domu oproti nás. V tom dome žilo dievča, ktorá piekla buchty. Bol som do nej zamilovaný a strašne sa hanbil. Kocúra tam kŕmila mliekom a on priadol. Prišli sme tam so sestrou. S dievčaťom sme si párkrát vymenili pohľady. Obaja sme pozerali do zeme, aby nik nevedel, že sa červenáme. Viete, čo urobil ten darmožráč? Vo chvíli, keď sme sa červenali, on prestal piť. Potom dvihol len tak hlavu a opäť ju ponoril do misky. Akoby to robil naschvál. Pozrel sa na mňa, pozrel na dievča svojimi prosebnými očami. Ona doniesla ďalšie mlieko a maškrtník sa napchával.
„Asi tu máme myši,“ potichu povedala.
Kde už len ten malý grobian lovil myši? Veď bol lenivý, večne sa schovával.
„Asi,“ povedal som aj ja.
Potom sme ho už so sestrou vzali. Šiel som cez cestu a tešil sa z toho, že sme si vymenili aspoň jedno slovo. Kocúr priadol šťastím a od radosti ma pohrýzol svojimi ostrými zubami. Prišli sme domov, ľahol som do postele a kocúr zaspal v krabici. (Teda do doby, kým mi ruka nevisela z postele.)
Ďalšie dni boli podobné. Hrali sme s Paľom o dušu. Len raz sme div nerozbili okno v miestnej krčme. To bolo cirkusu. Kocúr sa šantil doma a veselo priadol. Najviac priadol samozrejme vtedy, keď rozhrabal hlinu v kvetináči. Neviniatko.
O pár dní som šiel z práce a obzeral sa do druhého domu. Ten čert tam bol zas. Opäť pil mlieko z misky a ja som sa tam odvážil ísť bez sestry. Viac sme sa na seba usmievali, už ho častejšie aj hladkala. No a samozrejme, keď prišiel čas lúčenia, kocúr nie a nie domov. (Vlastne, nebol jediný, komu sa nechcelo domov.)
Za niekoľko týždňov to urobil viackrát. Skamarátili sme sa a občas som si aj prial, aby kocúr utekal na zálety. Lenže ten trubiroh, čo robil? Roztrhal krabicu v mojej izbe a potom sa chcel do nej schovať. Nevedel však, ako to urobiť, a tak sa na mňa pozeral.
Jedného dňa som šiel z práce. Nastúpila do električky, voňala po káve a orieškoch. Zhovárali sme sa o tom naničhodníkovi, spomínali na jeho lotroviny a hlavne sa smiali.
Začali sme sa stretávať. Nepotrebovali sme kocúra na to, aby sme boli spolu. Boli sme spolu, lebo nám bolo dobre. Keď som ju pobozkal, letná noc voňala broskyňami a huncútstvami. Prišiel som domov v noci, po tichu, aby som nikoho nezobudil. Skoro sa mi to podarilo, nebyť kocúra. Div som na neho nestúpil. Ležal pred mojou izbou. Bol horší ako moji rodičia.
Prezliekol som sa do pyžama, ľahol si do postele a myslel na ňu. Ešte som ju na sebe cítil, voňala po broskyniach a už sa mi aj snívalo. Vyskočil ku mne ten naničhodník a začal ma olizovať. Neprestal, pokiaľ som mu nehovoril o tom, ako bolo na rande. Zaspal pri mne, rozťahoval sa a ráno priadol šťastím.
O niekoľko dní som ho zobral k nej. V dome sa kúrilo, piekla buchty a kocúr priadol šťastím. To ešte nik netušil, že chlpatý lotor rozryl ďalšie kvetináče. Kocúra sme volali detektív, veď rozlúštil snáď najkrajšiu záhadu.
Obrázok: https://fluffyplanet.com/wp-content/uploads/2019/07/shutterstock_162290642-e1562166859143.jpg
