Vonku cítiť slnko, ktoré šteklí popod svoje fúziská. Je mnoho kníh, ktoré chcem prečítať. Mnoho filmov, ktoré túžim vidieť. Alebo sa ísť zatúlať a písať si poviedku, ktorú hádam do Vianoc napíšem.
Túlam sa po lese, červené lístie nám napadalo a my si ho zbierame do zásoby. Aby nám nebolo smutno alebo len tak pre potechu oka, duše. Vôkol mňa jazdia koče a zanechávajú za sebou stopy. Milujem stopy od mala. Ako chlapec som strašne rád jazdil s bicyklom do kaluže. Podobne ako ten kočiar, o chvíľu ho vystriedajú sane. Rád by som, nie, chcel by som sa viesť v koči a čítať knihy. Pozerať sa do živej krajiny, nie cez sklo. Ale iba v lese, pretože tam sú stromy. Farebné stromy.
Začína sa nám príroda farbiť. Je čas prechádzok do Průhonic, túlať sa Prahou a čítať niečo pekné. Čo vlastne čítate v tieto večery?
Ja som si včera kúpil Selské poviedky, ale o tom bude možno iný článok. Teraz sa však pozhovárajme. Možno si dáme aj nejaké tipy a budeme sa zbližovať počas tmavých nocí.
