Kdesi tam dole, ako keď Hornád putuje ku Krásnej, sa hrával malý chlapec. Nezbedné chlapčisko hádzalo kamienky do rieky a mnoho rybárov ho naháňalo okolo rieky. Alebo si vytváral z kamienkov všakovaké cestičky. Bol to jeho prístav, kde napĺňal lode tovarom. Raz to bolo drevo, inokedy bavlna a niekedy aj bylinkové čaje.
Keď bol starší, začal si robiť papierové loďky a púšťal ich po Hornáde. Zaspával s pocitom, že sa loďky dostali kamsi do Maďarska. Potom vplávali do Dunaja a neskôr do Čierneho mora.
Prišiel vek dievčat a okrem hanblivých úsmevov, štekliacich pohľadov a nespravne upravených sukní, prišla aj láska k vode. Chcel byť námorníkom, viacmenej od mala. Čo sa týka dievčat, veľmi rád im posielal listy. Neustále sa ich pýtal, ktorú košeľu si má kúpiť, či sa im páčia tie a iné hodinky a iné voloviny. Neraz našiel nedopitú fľašku rumu, napísal list, hodil ho do fľaše a pustil do rieky. Malo to nádych pirátstva. Rum, piráti, zamilované fľaše, to bolo jeho.
Zbožňoval film Ako prichádzajú sny. To je film, kde dvaja manželia (hrajú ich Anabella Sciora a Robin Williams) komunikujú so sebou prostredníctvom obrazu. On zomrie, ona spácha samovraždu a Robin Williams ju ide hľadať za bránu horúcich pekiel. Spočiatku netuší, kto mu bude robiť sprievodcu.
Náš hlavný hrdina na tom filme miloval začiatok. To, keď sa zamilovaná dvojica zoznámila. Buchli do seba loďami. Niečo také chcel zažiť.
Námorník, ktorý si vytváral vo svojej hlave prístavy všade, kde prišiel. Od Čermeľského potoku, Rákocziho prameňu, až ktovie, kde všade. Kdesi si prečítal, že pokiaľ zo seba nevyzlečie detskú kožu, navždy ostane zvedavý a má ešte nádej. Nie je dôležité, kde to prečítal. Niečo je z Nekonečného príbehu, niečo si sám vymyslel.
Dospel do veku, keď chodieval do práce. Učil na univerzite. Stále prišiel na prednášku v bielom plášti a rukavicami. Bol veterinár a mal akúsi slabosť na tučniakov. O nich sa stále tak nejako bál a pokiaľ sa vypísal projekt niekam do Antarktídy, bol prvý, čo sedel v lietadle. Po práci sa chodieval prejsť kolo Hornádu. Keď ho však nikto nevidel, začal si vytvárať vlastné prístavy a hral sa.
Keď nad tým premýšľam, strašne miloval Saint-Exupéryho. Prvým dôvodom bola Citadela. „Keď chceš postaviť loď, nesmieš poslať pre mužov, aby zohnali drevo a pripravovali nástroje, ale najprv musíš vo svojich mužoch vzbudiť túžbu po nekonečných diaľkách otvoreného mora“.
Druhým dôvodom bola kniha Zem ľudí. (Hlavne tie juhoamerické dievčatá.) V Zemi ľudí je bufet pre pilotov, kde sa stretávajú piloti, dávajú si kávu a rozprávajú sa o tom, čo bolo tam hore. On mal presne toto s loďami. Vymyslel si hostinec, kde sa stretávali námorníci a rozprávali o mori. Aký bol potom šťastný, keď objavil Ostrov pokladov, či knihy Selmy Lagerlöfovej!
Dievčatá ho šteklili farebnými sukňami, jahodami a čokoládou. Najmä, keď ho celého omastili čokoládou. Najkrajšie randenia s dievčatami boli vtedy, keď šli zbierať maliny. Pretože len oni dvaja vedeli, prečo sú celí červení. Dodnes sa z tých spomienok obaja červenajú a hreje ich iskrivý pocit. Niečo podobné, ako keď do ohňa priložíte poleno a ono pukne.
Náš námorník sa dostal k moru. Sedel v prístave, pil pivo a pozeral ako chodievajú lode. Bol to nádherný pohľad a ten úsmev, ktorý pozoroval neunikol slečne v námorníkých šatách. Zarozprávali sa a časom ho ona rada šteklila sukňami a on ju svojimi námorníckými tričkami.
Stretol som ho pred 2 týždňami ako inak pri vode. Mal som aj ja na sebe námornícke tričko. Tentokrát červené.
„Máš dobré tričko.“ usmial sa a podal mi ruku.
„Ďakujem, ešte píšeš odkazy do fliaš?“ nedalo mi.
„Samozrejme. Učím to aj študentov a niektorí to robia tiež.“ nadšene rozprával.
„Námornický Elzeárd Bouffier.“ pochválil som ho.
„Prečo sa pýtaš?“ spýtal sa.
„Mám tu nedopitú fľašku rumu.“ a naše úsmevy vedeli, čo tam napíšeme.
Fľaška putuje svojim životom. Príbehy o ňom ma inšpirujú k tomu, aby som si kúpil ďalšie námornícke tričko.
Rovnako ako on, aj ja som sa hrával pod starým dreveným mostom. To svetlo vo fľaši, ktoré nás ťahá celým oceánom, je asi v každom chlapcovi. V mnohých chlapoch je duch námorníka so zvedavými očami, ktorý sa chce túlať po mori. (A samozrejme aj ísť s dievčaťom na maliny a prísť celý červený.)
