O vílach, strigách a o lese

Všetko to začne stromom. Leží kdesi uprostred lesa, hlboko v srdci. Ten strom je u každého iný. Niekto tam má hrab, iný zasa lipu. Sú ľudia, čo v srdci nosia topoľ. Alebo javor, dub, buk. Alebo niečo iné. Skrátka a dobre, myslím, že každý v nás má v sebe nejaký strom. Je len na nás, či budú stromy bez listov alebo nie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (76)
Obrázok blogu

Strom je síla, která se pozvolna snoubí s nebem." (Saint-Exupéry, 2008, s. 13) No a tak nejako je to aj s naším srdcom, s našim svetom. Podľa mňa ľudia by mali mať vlastné svety. Človek nemajúci vlastný svet je ochudobnený o vlastné srdce.

So stromom tak trochu súvisí aj les. Práve ten je veľkou cestou do sveta, kde sme sami sebou. Svet, kde sa nebojíme nikomu nič povedať. Svet, ktorý je akousi obranou od niečoho, kde nie sme šťastní. Svet, do ktorého sme sa dostali ako deti. Je to ako keby sme boli malý Bastián a dostali sa do tej knihy, ktorá má na obálke Auryn. Alebo je to ako v Narnii. Otvoríme dvere, použijeme magické prstene a dostaneme sa k stromom. Stromy, siahajúce sa až po oblohu. Až vtedy si človek uvedomí, aký je oproti svetu maličký.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S detstvom súvisí mnoho. Myslím, že v tom druhom, svojom svete sme stále deťmi. Tvrdil to jeden, „Odkiaľ pochádzam? Zo svojho detstva." (Antoinde de Saint-Exupéry) Tvrdil to druhý, „Najviac človeka ovplyvní detstvo a rodný kraj." (Karel Čapek) Tvrdil to aj tretí, „Iba detskí ľudia dokážu milovať." (Herman Hesse)

No a tak sme v tom svojom svete. Vo svete rozprávok, povestí, bájí. To je podľa mňa logické; čo človek prijal do svojho vnútra ako prvé, s tým žije celý život.

Ja som mal od mala strašne rád víly. Víly šantia po lese, sú nádherné, krásne spievajú a motajú mi hlavu. Poznám jednu povesť o nich a tú vám napíšem. Ono sa to odohráva kdesi vo Váhu. Kedysi dávno šarvanci stavali si na Liptove plte a chodili po Váhu. Jeden z nich sa dostal k Strečnu. Víla mu pobalamutila hlavu a chcela tancovať. Tancovala s ním až dovtedy, kým sa do nej nezbláznil a potom skočil do Váhu. Asi by jej niekto mal dať príručku.

SkryťVypnúť reklamu

Takisto mám rád nevinné jednorožce. V našom folklóre sa nevyskytujú. Ale to ako dokázal Peter S. Beagle vložiť jednorožcov do môjho sveta, to je magické. Ja si myslím, že jednorožec je tvor magický, nejde ani o ten roh na hlave, ale o jeho čistotu. Je čistý (teda čistá) ako studňa v lese. Nevinné stvorenie, ktoré veľmi ťažko nesie bolesť. Na jednorožcoch je najkrajšia ich srsť.

Potom je to striga. Nemyslím na beštiálne monštrum, čo zatvára deti do klietky a kŕmi ich na pekáč. Nemyslím ani strigu A.Sapkowskeho, ktorá poraní Geralta. Na tých strigách je niečo zvláštne. Varia si elixíry, jedia surové mäso, lietajú na metle, sem-tam sa švacnú o skalu, ale inak sú to príjemné dámy. Myslím, že keby som bol čarodejníkom, určite by som chodieval ku strige a ona by ma učila parádne kúsky.

SkryťVypnúť reklamu

Osobitnú kapitolu tvoria škriatkovia a trpaslíci. Ja to mám nejako rozdelené. Škriatkovia sú tí, čo ovládajú mágiu lesa. Oni vlastne aj v lese žijú. Dokážu komunikovať so stromami, veď v nich žijú. Majú dobré srdce a stále podajú človeku polievku z brusníc, alebo malín. (Nehovoriac o tom, aké dobré pivo majú.) Čo trpaslíci? No za trpaslíkov môže z veľkej časti Pán Profesor. Žijú v podzemí, majú kúzlu kovov. Ak by som chcel byť rytier, určite by som šiel k nim, aby mi vytesali meč.

No a to ešte nehovorím o drakoch. Draci sú pre mňa silní. Žijú v jaskyni a čakajú ma, aby som k nim prišiel. Učia ma dračiu mágiu a kopec iného. Poznám jedného, ktorý dokáže počas letu aj spať, ale na ňom už jazdí Átrej. Takisto poznám jedného filozofického draka, ktorý neznáša dementov.

SkryťVypnúť reklamu

A čo som ja? Ja som čarodejník. V mladosti som sa hral so škriatkami, sem-tam som si odbehol k trpaslíkom, naučili ma piť medovinu. Potom sa učil na Neviditeľnej univerzite a neskôr som chodieval za dvoma druidmi. (Ani nie je verejné tajomstvo, že jeden bol Merlin a ten druhý Gandalf) Takisto som párkrát zašiel za drakom, za tým, s ktorým sme ničili demenciu. Cestou som prešiel cez jazero, kde mi jazerná pani požičala meč, aby som sa ratoval pred lúpežníkmi.

No toľko ja a moje rozprávkové vnímanie, čo vy?

Bibliografia:

HESSE, H. 2009. Sidhártha. Praha : Argo, 2009. 137 s. ISBN 80-7203-531-2.

SAINT-EXUPÉRY, A. 2008. Citadela. Praha : Vyšehrad, 2008. 440 s. ISBN 978-80-7021-936-2.

Zoznam obrázkov:

<http://www.jimmyjanesays.com/sketchblog/goblin_beard.jpg> [2010-04-01]

<http://marymcandrew.com/wp-content/uploads/2009/03/cceltic-lady-of-the-lake_1mb-myshot-resize-72dpi.jpg> [cit. 2010-04-01]

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  690
  •  | 
  • Páči sa:  313x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu