Zatúlajme sa do histórie 19. storočia. Sme v Prahe a Jan Neruda tvorí. Isteže si všetci spomenieme na Doktora Kazisvěta alebo tú nádhernú slečnu v poviedke, kde pršalo. To ešte nehovorím o bábe milionovej, ktorá přivedla žebráka na mizinu. Celý svet pozná tieto poviedky pod krásnym názvom Povídky malostranské, bez ktorej by Malá strana nemala ani svoje čaro.
Jan Neruda bol priekopníkom českej žurnalistiky. Vytvoril fejtóny, ktoré milujeme dodnes. Z jeho fejtónov a poviedok počuť ako leje na Malej strane alebo v ktorom okne varia nedeľný obed. Možno preto je jeho dielo také magické, lebo v ňom cítiť to hrejivé, to ľudské.
O niekoľko desaťročí neskôr sa prisťahovala do Prahy rodina z východu Čiech. Mladý Karel Čapek našiel svojho učiteľa. Cez články a poviedky sa dostal k dielu Jana Nerudu. Túžil písať a Neruda bol pre neho akýsi vzor. (Oveľa neskôr napísal do daňového priznania zamestnanie: pokračovateľ Nerudu.)
Z mladého žurnalistu Karla Čapka sa postupne stal spisovateľ svetovej úrovne. Bola to doba Nielsa Bohra a Karel jeho objavy zahrnul do Krakatitu. Keď Karel Čapek písal sci-fi, vychádzal z najnovších vedeckých objavov svojej doby.
Ako to bolo s jeho robotmi? Oni sa najprv volali Labori. Potom sa poradil so svojim bratom ako sa majú volať ti „dělníci“. A tak vznikli Rossumovi univerzální roboti.
Mňa na tvorbe Karla Čapka zaujalo aj niečo iné.
Mal som to šťastie písať bakalársku prácu o jeho novinárskej tvorbe. Čítať jeho novinové články bola skutočná biblioterapia. Pokiaľ by ste si ich chceli prečítať, určite siahnite po knihách „Od člověka k člověku I-III, O umění a kultuře I-III, O lidech“ a mnoho ďalších. Prakticky celé jeho dielo nájdete online na tomto odkaze: https://m.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/karel-capek/?knihovna=
Žurnalistická činnosť Karla Čapka bola veľmi plodná. Existujú príbehy o tom, že písal článok o športe. Nevedel si rady a tak šiel za kolegom, aby mu pomohol. Iný redaktor spomína na Karla Čapka tak, že ho strašne boleli zuby. Karel Čapek prišiel za ním druhé ráno a dal mu nejaké tabletky, ktoré mu pomohli.
Karel Čapek písal podobným spôsobom ako Jan Neruda. Napríklad článok o tom, že v Prahe sneží alebo o tom aké stromy rastú v Prahe. Keď niekde bol, akoby očami všetko nafotografoval a potom to napísal. (Presne také sú jeho cestopisy.) Karel Čapek sa vyjadirl o Nemecku takto. „Nemecko je pre mňa jedna hospoda, ktorú som videl z vlaku. Nikdy som do nej nevkročil, ale predstavil som si ako tam prídem, odložím si kabát a objednám si pivo.“
Keď som študoval v prvom ročníku, vytiahol som si z knižnice knihu Povídky z jedné a druhé kapsy. Povedal som si, že si prečítam jednu poviedku denne. Začína to akoby četnícke príbehy. (V tomto kontexte by mi prišlo čudne napísať žandárske.) Čapek už od začiatku komunikuje s človekom na ľuskej úrovni. Snaží sa, aby sme ľudí spoznávali. Jeho postavy konajú ako ľudia a to je presne to, čo ho robí veľkým spisovateľom.
Milujem poviedku Modrá chryzantéma. Je to svojim spôsobom tiež detektívka, ale z najbežnejších ľudských príbehov. Ako je možné vidieť modrú chryzantému a prečo ju len tá Klára našla? Iste, na konci poviedky je táto nádherná veta. „Protože Klára byla idiot a neuměla číst.“
Je ich oveľa viac, napríklad poviedka, kde sa človek dostane pred Boží súd. Nesúdi ho Boh, ale sudcovia. Boh je len svedok, pretože vie o tom človeku všetko. (Mimochom vznikol o tom film, v ktorom hrá František Smolík.)
Čapkove poviedky sú ľudské. To on urobil z obyčajných vecí poviedky plné čítania. Je to veľmi pekné dielo. Pokiaľ ho máte radi a chcete si vypočuť obyčajný ľudský príbeh, rozhodne po knihe siahnite.
Ako vznikali Povídky z jedné a druhé kapsy? Keď Karel Čapek písal do Lidových novin, začali vychádzať postupne v novinách. Obyčajne to boli pozbierané historky z redakcie alebo, keď to počul niekde vonku. Ide skôr o to, že Karel Čapek to dokázal nádherne podať.
Odkaz poviedok žije aj po toľkých rokoch. Je to ľudská literatúra o obyčajných ľuďoch. Keď som si ich vybral z knižnice, zamiloval som si ich. A možno aj na celý život. Napíšte mi vašu obľúbenú poviedku od Karla Čapka.
PS: V školskej čítanke ešte na ZŠ sme mali poviedku Sbírka známek. Je to moja najobľúbenejšia poviedka. Ona je smutná, plná sklamania až na ten koniec. Keď pan Karas otvoril zbierku známok po 50. rokoch a začal ju opäť zbierať. Akoby začal odznova.
