Bývali sme pri Čermeli. Došiel som domov, vzal polená a hodil do pece. V peci ešte boli nejaké bylinky, aby si ich vôňa podmanila celú izbu. Dokonca aj staré ihličie sme dávali, aby sa poriadne komín zadymil. Miloval som založenie ohňa a prikladanie dreva, novín a kadečoho. Potom som vyšiel von v kraťasoch a pozeral ako krásne dymí. Tá moja ma skoro zahlušila, keď ma uvidela vonku.
V ten deň som prišiel do rozohriateho domu, hneď som hodil pár polien do pece a škrtol zápalkou. Máme sa radi. Ja som jej chlapec so zápalkami a ona mojim dievčatkom so zápalkami. Všetci vieme ako tá rozprávka dopadla a preto neustále dopĺňame zásoby.
Zápalka sa chytila a ja som zapálil prvú sviečku. Dal som zohriať aj vodu na čaj a zeleninovú polievku, ktorá dymila. Do drevených tanierov som nabral a čakal. Čakal, kým prídu tie usmievavé oči plné života.
Prišla, dala mi pusu a pohrabala sa mi vo vlasoch. Zhovárali sme sa pri polievke a haluškách, ktoré sme si neskôr urobili. Ona neznáša dodnes škrabanie zemiakov a ja som si vychutnával krájanie slaniny. Radšej sme vytiahli dve údené. Pretože ma pozná natoľko, že vie, čo všetko robím pri krájaní slaniny. Hlavne koľko toho zjem.
Nemala dobrý deň v práci, lebo do nej rýpali. Ani ja som nemal dobrý deň. Do mňa síce rýpala len jedna osoba, ale už som sa naučil byť odolný voči nemu.
Obaja sme nemali dobrý deň, ale bolo nám dobre. Šli sme sa poprechádzať po snehu a občas som schytal snehovou guľou pod kabát. Prirodzene, že za chrbát, aby sa rehotala z mojich reakcií. Ale aj ona schytala pár rán. Mali sme mokré vlasy a bola nám zima.
„Urobme si párky a dajme si k tomu čaj s rumom!“ povedala tá nezbednica s uštipačnými očami.
„Dlho sme nečítali Troch kamarátov, čo?“ prezradil som ja.
Párky a čaj s rumom nás naučil Alfonz. Kradnúť kvety ma naučil Gottfried. Hrať karty Štajner a variť fazuľu s masťou Katz. Víno ma naučil piť Jozef Schwarz, jazdiť vlakom Ernst Graeber a dívať sa v Lisabone na rieku Tejo pri stanici Belém hrdina, ktorý počúval príbeh.
Zahrabala sa mi do vlasov a zaspala mi na ramene. Nevoňala po broskyniach ako mladá slečna Hollmannová, ale zohriala ma. Keď sa zobudila, usmiala sa a povedala mi. „Všimla som si, že pred kostolom chýbajú ruže. Niekto ich odrezal alebo vytrhol zo zeme ako burinu. Nevieš o tom niečo?“ Vonku snežilo a moje oči žiarili.
PS: Poďme si správiť párky a čaj s rumom!
