„Veď je to pravda! Nikdy ma nebudú rešpektovať a ja si to zaslúžim!“ stál si za svojím.
„Práve si sa sám odsúdil a odpísal sám seba. Práve si sa sám dobrovoľne prihlásil do Moskovských procesov a s radosťou si si kúpil vlak do gulagu. To nie je o tebe, o tvojej hodnote. To nie je o tvojich schopnostiach. To je o tom, že niekto už dlho nebol u urológa. Pretože si neustále potrebuje čosi merať. Ale také pravítko v obchodoch nemajú,“ poslednú vetu predniesol rys veľmi pošepky, aby ho rozosmial.
„Niečo ti poviem. Z iného súdka. Raz som sa zamiloval do jednej ženy a ono to nevyšlo. Dostal som čarovné rady. Vraj, čo som čakal, veď ona je nádherná žena a môže si vyberať?“ povedal som mu a rys spozornel.
„Povedz mi len meno a ja prepíšem fakty v encyklopédiách. Vraj rys nedonúti človeka behať 100 km/h. Rád vyvrátim hypotézu,“ žmurkol na mňa.
„Ako to dopadlo s dievčatami?“ spýtal sa ma chlapec.
„Dobre,“ zasnil som sa.
„Ale je to nebezpečné. Veľmi nebezpečné. Keď odumrie tá nádherná časť v tebe - keď v tebe zomrie schopnosť rozosmievať dievčatá, snívať, volať ich vonku a vziať si termosku s kávou a rumom. Keď v tebe zhasne vášeň, túžba niečo dokázať, a keď sa začneš dobrovoľne bičovať, že si niekomu niečo nedokázal, komu to je aj tak jedno. Vieš, ono je jedno, či ide o Python, Linux, Kubernetes alebo o selecty v SQL. Pointa je, že ty máš skúsenosti s tým, že si sa pustil do niečoho, čo bolo pre teba nové a zvládol si to. Veď si chodil na skúšky počas vysokej školy. A mimochodom, veď internet je plný komunít a môžeš sa aj mňa spýtať. Tiež sa v práci hrám s kontajnermi,“ povedal som mu a rys začal priasť.
„To je pravda, to mi nenapadlo,“ pozrel sa na mňa a rys na neho žmurkol.
„Nejdeme na pivo?“ navrhol som.
„Poďme! A nech tam bude čo najviac peny!“ povedal rys.
„A kam pôjdeme?“ spýtal sa chlapec.
„Navrhni, to je tvoja oslava,“ povedal som mu.
„Oslava?“ usmial sa hanblivo chlapec.
„Samozrejme. Pochopil si, že to nie je o tebe. Máš pred sebou nádhernú budúcnosť. Budeš geniálny už len preto, lebo si nepotrebuješ kompenzovať svoje ego,“ usmial sa rys.
„V Holešoviciach je niečo celkom dobré,“ navrhol.
„U Houbaře?“ usmial som sa a dostal som chuť na Plzeň a znovu vidieť ten nápis, že kofolu nemali a ani ju nikdy mať nebudú.
A tak sme šli. Dvaja chalani a jeden štvornohý milovník peny.
P.S.: Viem z najlepších zdrojov, že dotyčný kolega Kubernetes zvládol. Nikdy o sebe nepochybujte, a keď potrebujete poradiť s Kubernetes, napíšte mi. V najhoršom pôjdeme s rysom na pivo.
