Dnes už viem, prečo vlaky stoja v Drienovskej novej Vsi. Na tej zastávke je viacero koľají. Čaká sa na vlak z druhej strany a potom sa ide.
Vo svojom ruksaku som vytiahol knihu, ktorú som si požičal z knižnice. Boli to poviedky od Ludvíka Aškenázyho. Nepoznal som ani autora, ani knihu. Áno, za všetkým hľadaj ženu.
Niekomu som sľúbil, že nájdem poviedku Vajíčko, oskenujem a pošlem. Je zaujímavé, ku akým knihám ma vždy zaviedli ženy. (Táto dokonca aj k poviedke Vyšší princíp.)
Otvoril som knihu a začal čítať. Veď to nemá ani tri strany. Vlak sa ešte ani nepohol a mne tiekli slzy. O čom to je? O študentovi, 17.novembri 1939 a o vajíčku.
Dnes som sa k poviedke dostal po rokoch. Vlastne ani neviem ako som sa ku knihe zatúlal. Na knihe ma zaujala jedna veta. „Človek má mnoho přátel, které viděl jen letmo.“
No a tak som začal premýšľať nad niektorými svojimi kamarátmi. Tých, ktorých som stretol „letmo“. Niektoré kamarátstva začínajú doslova frázou. Iné stretnutím na zastávke alebo cestou v aute. Spomienka na tých ľudí ma vždy rozosmeje a zahreje. (Pár príkladov uvediem. Prirodzene, že nemôžem napísať všetkých, lebo by ten článok nemal koniec.)
„Počúvaj, ty fandíš Liverpoolu?“ pred alebo po futbale na Aréne Sparta. (Netrval ani rok a boli sme v Liverpoole spolu. Ach áno, octové chipsy a polish beer.)
Jedného večera na Žižkove v pohostinstve Pivo a párek. „Jak platiť? To už všetko je zaplatené. To máš zato, že si mi zohnal rodný list Erwina Rommela.“ (Neviem mimochodom, či poznám viac Remarqueom zapálenú babu ako ona.)
Na jednej ceste z Košíc do Prahy. Ešte pred Strečnom. „Ty poznáš U Ďurka?“ vlastne ani neviem, kto z nás dvoch tú otázku položil. A tak sme začali chodievať na Matušku pod Letnú.
Presne o tom je aj Aškenázyho Vajíčko. Jednoduchá veta, radosť a úsmev. Každý priateľ si zaslúži iný spôsob úsmevu. Idem si to prečítať ešte raz.
Napíšte mi do komentára, ktorá poviedka vám symbolizuje priateľstvo.
Link na poviedku: https://www.7zskladno.cz/upload/files/pdf/Slanka_text.pdf
