Ja viem, ono to mohlo byť inak. Ale v mojom srdci majú rytieri a všetko okolo nich také zasnené okno. Uvedomujem si, že stredovek bol veľmi krutým, bola to krutá doba. Ale na druhú stranu, ktorá doba nebola? O každej dobe sa učíme, že bola krvavá a zobrala si niekoľko státisícov, ba až milión obetí. Hoci, za tie obete nemôže doba, ale ľudia. Tak ma prosím aspoň nechajte snívať o rytieroch, čarodejníkoch, jazernej pani, o vílach, vlkolakoch, drakoch, o rytierskych turnajoch a hostinách. Predstavme si na chvíľku chlapov v plášťoch s rôznymi erbmi. Napríklad: zoberme českého orla, lebo aj o tomto znaku je kniha, o ktorej píšem.
Vlastimil Vondruška píše v súčasnej dobe historickú prózu. Jeho diela majú v sebe nádherný historický základ. Píše o kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., ale hlavne o ľuďoch vôkol neho. Hlavný hrdina knihy „Olomoucký bestiář" (a nielen tejto) je kráľovský prokurátor Oldřich z Chumlu. Vyšetruje a trestá zločiny hriešnych ľudí českého kráľovstva.
Tentoraz sa Oldřich spolu so svojim panošom a pisárom poberú na Moravu. Má veľmi ťažkú úlohu, pokúsiť sa vyšetriť korisť z boja, pruské mince. Kráľovskí vojaci niesli truhlice do Prahy a akoby sa pod nimi zem prepadla. Počas cesty na Moravu sa dostanú do peknej šlamastiky s človekom, ktorého nevidia naposledy.
Ani jeden z trojice netuší, čo ho čaká. V ich okolí začne vlkolak zabíjať devy. Toho chytia, inkvizícia ho upáli, ale on sa začne ľuďom objavovať. Žeby sa duch prišiel pomstiť?
Nehovoriac o ďalších problémoch. To, že Ota ze Záběhlic behá za každou sukňou, už Oldřich nepovažuje za veľkú katastrofu. Zvykol si aj na svojho večne ufňukaného pisára Wolfganga. Čo však, keď jeden z trojice priateľov skončí pri lupičoch a druhý si vypočuje svoj inkvizičný rozsudok?
Všetci traja prídu na Holštejn, aby začali vyšetrovať zločin. Nepriaznivé okolnosti ich rozdelia a príbeh začne mať tri dejové línie. Prelínajú sa a cítiť veľké napätie pri odhaľovaní tajomstiev.
Nielen príbeh(y) zaujmú. Autor dokázal nádherne vykresliť prostredie. Vidíte staré mlynárske domy, počujete vŕzganie remeselníckych dverí každé ráno. Kováčsky oheň, lesné bylinky, drevené lyžice, polievky varené na ohnisku a mnoho iného.
Manuskripty, kroniky, zvitky, iluminácie, iniciály, ale aj mnísi, bibliotekári. Ako vyzerali stredoveké knižnice? Mnísi maľovali iluminácie a prepisovali staré knihy? Popri tom im svietili sviečky a vôkol nich bolo neuveriteľné ticho? Ťažko povedať, nikdy som stredovekú knižnicu nevidel. Nikdy som v žiadnej nebol („iba" v barokovej áno), preto majú také knižnice pre mňa akúsi svojskú hodnotu. Po prečítaní Olomouckého bestiáře som opäť pocítil silnú túžbu byť v knižnici a dozvedať sa múdrosti z kníh.
Okrem vykresleného prostredia, autor dôkladne zvládol charakteristiku postáv. Na pomerne krátkom priestore sa dozvedáme o všetkých postavách. Prečo konali ako konali. Nie sú čiernobiele, každá postava má svoju minulosť. Niekedy je jej história intímna, nechce o nej hovoriť.
Čo dodať na záver? Dielo mi zo začiatku pripomínalo Sapkowskeho Zaklínača. Má podobnú schému, ale časom ucítite rozdiel. Spoločné majú akurát svoju detektívnu stránku i to, ako vás rýchlo dostanú do deja a okúzlia prostredím.
Páčilo sa mi chvíľu dostať sa do sveta rytierov a počúvať balady gusľarov. Zachutil som si rytierskou hostinou, vypil dúšok medoviny a šiel spať. Teším sa na ďalšie príbehy hriešnych ľudí kráľovstvá českého.
Knihu zohnať v kníhkupectvách, vo vydavateľstve Moba, alebo na stránke: http://www.royal-glassworks.cz/vondruska/
PS: Ak to čítate, majte plnú chladničku.
PPS: http://www.inflow.cz/olomoucky-bestiar
Bibliografický odkaz:
VONDRUŠKA, V. 2009. Olomoucký bestiář. Brno : Moba, 2009. 284 s. ISBN 80-243-2226-9.
Zdroje obrázkov:
<http://www.inflow.cz/files/prebaly/7011a.jpg> [cit. 2009-11-22]
<http://www.mojdekor.sk/images/obraz_stary_mlyn.jpg> [cit. 2009-11-22]
