Existuje mnoho príbehov o vlkoch. Vlci majú rozličnú symbolickú hodnotu, v každej mytológii znamenajú niečo iné. Ódin mal pri svojom boku dvoch vlkov, ktorí ho chránili. Svedčí o tom aj vlčia hlava, ktorá strážila bránu Valhaly. Poznáme iný príbeh zo severskej mytológie. Príbeh o obete Tyra a vlkovi Fenrirovi.
Turci a Mongolci verili, že ich pôvod pochádza z vlčieho plemena. Veď aj mongolský vládca Džingischán sa pokladal za vlčieho syna.
Starí Gréci nemali k vlkom kladný vzťah. Verili mýtu o potope. Ten hovorí, že kráľ Lykáón bol bezbožný a raz na hostine podával Diovi mäso z dieťaťa. Zeus sa rozčertil, premenil kráľa na vlka a spôsobil veľkú potopu.
Rimania pokladali vlka za šťastné znamenie, pretože bol zasvätený bohu Marsovi. Niektoré legendy šíria reči, že Mars pomohol Rimanom v boji proti Galom. Poslal im na pomoc vlkov. A ešte je tu jedna legenda, Legenda o založení Ríma.
Egypťania uctievali vlkov, pre nich bol vlk niekto, kto „otvára cestu." Pretože viedol hornoegyptských panovníkov k víťazstvu.
Osobitnú kapitolu má výklad kresťanskej symboliku vo vzťahu k vlkom. Niektorí si vysvetľujú, že vlka stvoril Kristus. Ježiš stvoril vlka, aby uchránil záhradu svojej matky a svoje ovečky. Povráva sa, že svätí mali vlastnosť dohovoriť sa so zvieratami. Napríklad sv. František dokázal skrotiť vlka a sv. Austebberta donútila vlka, aby sa stal bylinožravcom.
Panuje však iný výklad kresťanskej symboliky k vlkom. Vlk je vyslancom diabla, preto stále kradne, zabíja a zanecháva za sebou krvavé stopy. Tak ako sa zatúlaná ovečka dostane do pazúrov vlka, tak sa neverný kresťan dostane do rúk diabla. Poznáme mnohé legendy o tom ako ľudia poľujú na vlka, mysliac si, že zabíjajú diabla.
Napríklad známy je príbeh o Gévuadanskej beštii, ktorá zabíjala mnoho ľudí. V rokoch 1764-1767 vraj beštia zabila 101 osôb, z toho 80 žien a dievčat. Legenda uvádza, že sa tohto boja zúčastnili aj deti. Vraj najprv urobili znamenie kríža a potom sa šli prejsť. Pásli dobytok a nechali ho na paši, rozhodli sa zahriať teplým ohňom. Rozbehli sa do lesa po raždie. I zbierali šmánie a drevo a uzreli beštiu. Tá chcela na nich zaútočiť zozadu, ale deti sa nevzdali. Napokon jedného z chlapcov odviedla kdesi do krovia. Deti premohli ľsťou, ale beštia ušla do krovia a útočila ďalej. Dokým sa neobjavil tajomný hájnik.
Vlci však neboli to najhoršie, čoho sa ľudia báli. Existovalo množstvo iných „príšer", ktoré ohrozovali ľudí. Omnoho viac ľuďom naháňali strach bosoráci a vlkolaci. Legendy píšu, že bosorák bol človek, ktorý je spolčený s diablom, teda s vlkom. Vraj každý bosorák sa modlil k diablovi a ten mu za odmenu daroval skroteného vlka. Dokonca aj príbeh o Gévuadanskej beštii spôsobil nejaký bosorák, ktorý beštiu posielal na ľudské mäso.
A vlkolaci? Tých sa ľudia báli a nenávideli ich oveľa viac ako vlkov. Vlkolak bol muž, ktorý bol odsúdený na nočné blúdenie. Zväčša šlo o zločinca a vraha. Vlkolak sa však dal vyliečiť, musel sa priznať k svojmu ťažkému hriechu. Človek, ktorý chcel vlkolaka vyliečiť, musel ho vypočuť a poraniť svätenou guľkou. Mne osobne sa páči iný výklad liečby vlkolaka. Encyklopédia slovanských bohov píše iný postup liečby vlkolaka. Vraj musíte povedať jeho pravé meno a vtedy sa z neho opäť stane obyčajný človek.
Nakoniec si odpoviem na otázky, ktoré som si položil v úvode. Podľa mňa je svet vlkov mimoriadne pestrý. Niekde je charakterizovaný ako temný, v inom svetlý. Príbehy o nich sú príťažlivé, ale aj bolestné. Ja som našiel vo svete vlkov mnoho zaujímavých paradoxov. Máme tu príbeh o vlčici, ktorá zakladá mesto a takisto tu máme príbeh o vlkovi, ktorí zabíja ženy a dievčatá.
Zoznam bibliografických odkazov:
PROFANT, M.-PROFANTOVÁ, N. 2004. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha : Libri, 2004. 260 s. ISBN 978-80-7277-219-3.
RAGACHE, C. 1991. Mýty a legendy- Vlky, Draky, Bájne zvieratá. Bratislava : Gemini, 1991, 144 s. ISBN 80-85-265-08-7
Zdroje obrázkov:
<http://nd.blog.cz/l/lidskebestie.blog.cz/nahledy/19203566.jpg> [cit. 2009-06-23]
<http://i.idnes.cz/08/062/c460/TAJ23b740_vlci.jpg> [cit. 2009-06-23]
