Knihu nenapísalslávny autor diel Proces, Zámok, Premena. Napísal to český spisovateľ FrantišekKafka. Zmiatlo ma meno. No začal som to čítať a po niekoľkých stranách somsi uvedomil, že to v žiadnom prípade nie je zlé. Čo je vlastne anekdota? Neviempresnú formuláciu toho slova. Na teórii literatúry som málokedy dával pozor. Ajtak som si vymyslel vlastné formulácie, ktorým som rozumel viac. Neviem čopresne je anekdota. Ale podľa mňa krátky, vtipný príbeh. Niečo podobné akovtip.
A celá táknižka je humorná. Niektoré tie príbehy sú napité inteligentným humorom. Židiasú známi svojim obchodom. Už od stredoveku sa stali veľkými obchodníkmi.A hlavne šikovnými. Inak sa nemohli zamestnať. Veď v stredoveku ichkaždý poriadny kresťan považoval za diablov. Oni predsa ukrižovali Krista. Aleoni neboli iba dobrí obchodníci. Oni boli hlavne šikovní. A ešte takéslovo sa na nich používa, že beťári.
Kniha od F.Kafkuhovorí príbehy o židovských obchodoch, o rabínoch(židovský kňaz),o tretej ríši, či o Izraeli. Odporúčam každému si prečítať. Keď užkvôli ničomu inému, aspoň sa naučíte nové vtipy. Lenže odporúčam sa najprv naučiťnejaké základy judaistiky. Napríklad čo je šábes, pesach, cadik, macesa pod. slová.
Pár príbehovz knižky vám napíšem. Tie, ktoré si pamätám. Vystupujú tam mená typickéžidovské Stein, Kohl, Stern, Lowy a pod. Tu vám ponúkam niektoré príbehy.
Cesta vlakom cestujúcich nepoteší. Príde colnákontrola a každý musí ukázať obsah svojej tašky. Všetci sa boja. Pretovyberú všetko, čo majú v taške. V jednom kupé sa ľudia čudujú, aký jejeden pán pokojný. Spí. Nič nevyberie. Príde k nemu colník a hovorímu : „Pane, čo máte vo svojej cestovnej taške.“ Starý žid sa na neho pozrie,usmeje sa a riekne : „Iba žrádlo pre papgája.“ Colník sa naštve. Pozrie sado tašky a zistí, že žid v nej má zelenú kávu. Colník sa na nehokrivo pozrie a hovorí : „Pane! Veď papagáje nejedia zelenú kávu.“ Žid sana neho pozrie a povie mu : „ Nie? No dobre, keď nebude chcieť, ja mu junedám.“
Príde chlapec k Rabínovi a hovorí mu. :„Rabe, poznám jedno dievča. Neviem, či si ju vziať, alebo nie.“ Rabín honepoteší, lebo stále mu hovorí, že vezmi, vzápätí neožeň sa. Nakoniec mu rabínpovie : „ Daj sa prekrstiť.“ Chlapec sa pozrie na neho a spýta sa ho : „Prečo?“ A Rabín sa na neho usmeje a povie mu : „Aby s tebouriešil problémy katolícky farár a nie ja.“
Tých príbehov jevážne veľa. Nepamätám si ich všetky. Hoci ešte by som nejaké napísal. Lenžežidia majú svojský zmysel pre humor. Málo kto ho pochopí. Je to zvláštny národ,tí židia. Po tom všetkom, čo prežili, ich aj obdivujem. Chcel by som sa niekedyzúčastniť šábesu, či židovskej svadby. Hoci kamaráti sa zo mňa smejú, že sivezmem nejakú židovku.
V prvom radechcem poďakovať autorovi za jeho knihu. Hoci ma zmiatol. Ale aj tak ďakujem.Naučil som sa niečo nové o Židoch. A takisto aj o ich humore, čizvykoch. A teraz sa idem vrhnúť asi na Remarqua, alebo Dostojevského. Lenči ich neprekoná Astrid so svojim Emilom z kôlničky?
Franz Kaffka mal vo svojom mene dve F. František Kafka iba jedno. No aj tak ma zmiatlo. Lenže krásne ma to zmiatlo.
