Ach to naše zdravotníctvo

Okrem toho, že doktorke cítiť z úst každú chvíľku nejakú vodku, je normálna. Zaujímavosťou je, že má až neuveriteľne červený nos. Radšej ju predstavovať nebudem, no poznajú ju mnohí ľudia, ktorí obývajú sídlisko KVP v Košiciach. Je známa tým, že pacienta ani neprezrie a už mu hodí diagnózu.

Ja som sa pobral za ňou. Pochyboval som, že mi pomôže. Rodičov som poslúchol. Okolo 9.40 som otvoril dvere čakárne. V nej bolo strašne veľa ľudí. Nikoho som nepoznal, ale slušnosť káže pozdraviť. Tak som sa pozdravil i ja. Kopec ľudí mi odzdravilo, no niektorí sa na mňa pozerali ako na zjavenie pána.
Sadol som si a čakal. Čakal. Pol hodina a nikto nešiel dnu. Ľudia začali byť nervózni viac a viac. Niektorí to čakanie to už nevydržali. Začali trochu nahlas hovoriť : „Som tu od siedmej a ešte som nebol dnu. Kde ste, pani doktorka? Nejako dlho pijete tú kávu!“

Okolo 10.30 vyšla pani doktorka z dverí. Bola namaľovaná ako Matuzalem a milým hlasom zanôtila : „Idem na kávu. Hneď sa vrátim. Od rána som na kávu nemala čas.“ To niektorých rozhádzalo. Už som čakal ako vyberú z vreciek vidly a hodia ich doktorke do tyla.

Okolo 11ej sa vrátila doktorka. Jej chôdza mala nelineárny, ba až tackavý smer. Začala si volať pacientov do ordinácie. Tí z nej vychádzali zo smutným, či nervóznym pohľadom. Zdalo sa, že pacienti prišli o nervy, keď boli vnútri. Konečne som prišiel na rad aj ja.
Otvoril som dvere. Pozdravil som sa. Doktorka sa neodzdravila, veď načo. Povedala mi, aby som počkal.

Musela prezrieť ešte jedného pacienta. Volal sa Norbert. Jej prvá otázka na neho bola : „ Ty si špinavý cigán, že?“

Nepýtala sa ho, čo sa s ním deje. Ale či je cigán. A ešte k tomu špinavý. Norovi vyskočila slza. S plačúcim hlasom jej odvetil : „ Pani doktorka. Ja k vám chodím od detstva. A viete, že som biely.“ Doktorka sa usmiala a jej žltozelené zuby omámili Nora.

Asi 3 minúty sa pozerala na neho. Po tých troch minútach ticha sa ho spýtala ako babka vnuka :“ Srdiečko moje, čo ťa trápi?“ Noro sa na ňu pozrel a sám seba sa spýtal, čo sa s ňou deje. Najprv mu povie, že je špinavý a potom srdiečko moje.

Noro jej hovoril, že včera hral futbal a bolí ho noha. Naordinovala mu nejaký augmentin a poslala ho domov. Nevyznám sa v medicíne, čiže neviem či to bolo správne.

Konečne som prišiel na rad i ja. Povedala mi, aby som sa vyzliekol do pol pása. Prezrela ma. Popočúvala. Povedala mi, aby som zakašľal. Ja som spustil ten čarovný koncert pľúc. Doktorka sa na mňa usmiala a povedala mi : „ Ty to simuluješ. Nič ti nie je.“ Skoro mi oči nevyskočili z jamôk. Som síce flegmatik, ale toto ma trochu dorazilo. Preto som jej nato odpovedal : „ Ale veď ja mám prázdniny. Čo mám simulovať?“
Doktorka si začala niečo písať do karty. Napísala to asi po hebrejsky, lebo som ničomu nerozumel. Potom na to hodila pečiatku a ja som to mal podpísať. Na tej pečiatke stálo, že som bol oboznámený s chorobou a postupom pri liečení. Podpísal som jej a to a spýtal, že čo sa so mnou vlastne deje.

Doktorka sa na mňa usmiala a zanôtila ako víla : „ Kašleš a si prechladnutý. 40 korún.“ Gamba mi spadla. Zato jej mám zaplatiť 40 korún, lebo mi povie, že kašlem. Tých 40 korún som jej musel zaplatiť. Lebo 20 je za vyšetrenie a 20 za recept. Vraj aj ona musí z niečoho žiť. Nie je predsa socialistické zdravotníctvo. Predpísala mi nejaký sirup od kašľu. Je zaujímavé, že na obale bolo napísané bez alkoholu. Ale, keď som si prečítal zloženie, nachádzalo sa tam 20 percent etylalkoholu.

V lekárni bolo ľudí asi ako na Leninovom pohrebe . Stál som v rade. Predo mnou bol jeden Róm. Ukázal recept a chcel lieky. Teta za okienkom mu povedala, že nemajú. Vraj mu tu nedajú lieky. Nech si to vyberie na Ťahanovciach, lebo tam to ma bližšie. Začala mu citovať zákon, že lieky sa dávajú v lekárni tým pacientom, ktorí tu majú trvalé bydlisko. Pri čom nič také neexistuje.

Jeden pán to už nevydržal. Prišiel k okienku. Vyreval sa na ňu. Spýtal sa jej, čo to má znamenať. Ona to zopakovala. Začal na ňu vrieskať a hovoril jej nech s tým rasizmom prestane, lebo sa postará o to, aby ju vyhodili. Zúfalému Rómovi musela dať lieky. Celá lekáreň tlieskala tomu pánovi . Presvedčil som sa o tom, že rasizmus sa na Slovensku šíri rýchlosťou svetla. Čo komu ľudia inej pleti spravili? A je smutné, že rasizmom trpia i ľudia, ktorí chcú získať miesto vo vláde.