Šiel som si kúpiť s kamarátom lístok. Rada bola skoro až po Krakov. No vystáli sme si tú prekliatu radu. Lístok bol označený ako keby som šiel do divadla. No a verte mi, že ešte ani Moliere nenapísal takú komédiu, aká bola na hokeji. Hlavne tie „triezve“ reči. Myslím, že každý niečo také pozná. Vraj sa ma rozhodca vyspať z tchorom a podobne.
Prišiel som do arény. Môj prvý dojem bol taký, že to kde som. Oproti Kavečianskej ulici, toto bolo zázrakom. Mal som pocit, že som v nejakej hale NHL. Strašne veľa sedadiel. Nedá sa to až tak úžasné opísať. To jednoducho treba vidieť.
Rozhodca hodil puk a hráči začali hrať. Začiatok bol celkom nudný, ale časom sa začala zohrievať krv v žilách. Poniektorým z alkoholu, poniektorým kvôli rozhodcovi. Už padali také reči, že rozhodca operujú na hlavu. Azda poniektorí chceli transplantovať mozog rozhodcu z mozgom nejakej divej svini. Ibaže žiadnu nevedeli nájsť. Nech sa pozrú na politikov. Nebudem nikoho menovať. Ale poniektorí už aj močia z balkóna. A ešte sa to chápe ako národné hrdinstvo.
Prvá formácia hrala ako o život. Hoci Kmiť už nie je, to čo bol kedysi. Určite si pamätáte Košičania, ako Jaro vedel urobiť zápas. Ani Hvila už nemá také sklony ako kedysi. Teraz sa skôr špecifikuje na bitky. Škoda, že už nehrajú ako pred dvoma rokmi. V tom čase ma pobavil istý fanúšik. Ten ich hnal dopredu. Jeho srdce bilo pre košický dres a pre vodku.
Ani Hvila, ani Kmiť nehrali zle. To v žiadnom prípade. Ale už to nie sú také opory mužstva ako kedysi. Gabriel Špilár sa predstavil v dobrom svetle. Najprv otvoril skóre. Ani neviem ako som vyskočil zo sedadla a jasal. Už dlho som si tak neskríkol na hokeji. Keď si spomeniem kedy to bolo naposledy, asi ešte v „Skleníku“. Len to už bolo dávno. Hoci, aj skleník mal svoje čaro.
Všetci potešili. No najviac ma potešila atmosféra. Prípravný zápas a už sme vrieskali na plné hrdlá, Košice, Košice. Keď prišli mexické vlny, chcelo sa mi plakať. Ale od šťastia. Také čosi som naposledy zažil vlani na playoff. Keď sme hrali proti Nitre. Infarktový zápas. Kto nebol, nepochopí.
Druhá a tretia tretina, to boli také poriadne tretiny. Vtedy človeka až hrialo pri srdci. A ako sa museli cítiť hokejisti, keď ich celá hala hnala na prípravnom zápase dopredu. Cez prestávky som sa prechádzal po aréne a diváci nerozprávali o ničom inom ako o hokeji. Vyzerá to tak, že túto sezónu sa vráti poriadna hokejová horúčka do Košíc.
V poslednej tretine to už nebol hokej ako sa patrí. Dá sa to ospravedlniť, že je to prípravný zápas. Ale tá atmosféra, to bolo niečo prekrásne. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí prišli. Zato ako vrieskali (aj na rozhodcu), zato ako robili mexické vlny a hlavne preto, lebo mi bolo po hokeji ako keby som sa vznášal.
Po zápase mi kamarát povedal peknú vetu. Škoda, že má hokej iba 3 tretiny. Napokon sme teda vyhrali 2-0. Góly zaznamenal „Gabi Špilár.“ Ku gólom samozrejme gratulujem a dúfam, že to bude Špilárovi sypať.
Ešte by som sa chcel poďakovať Jirkovi Bicekovi. Už len preto, lebo som ho videl. Konečne po dlhšej dobe. Ale čo sa týka hry, nezmenil sa. Stále je bojovník. Myslím, že práve preto ho tak každý obdivuje. Bojuje, aj keď ostatní prestávajú. Škoda, že ešte nehral na Majstrovstvách sveta. Určite by tam nesklamal národný dres.
