„Najskôr musíme byť ľuďmi, až potom občanmi. Zďaleka nie je tak žiaduce rozvíjať úctu k zákonu, ako je žiaduce rozvíjať úctu k pravde. Jediná povinnosť, ktorú mám právo prijať, je v každej chvíli konať to, čo považujem za správne.“ (H. D. Thoreau)
Moje obavy pri návrhu SAS na odvolanie vlády Eduarda Hegera sa žiaľ naplnili v plnom rozsahu. Matovičova aj Hegerova vláda neboli žiadnou výhrou pre Slovensko, ale v čase podania návrhu na odvolanie vlády neexistovala reálna lepšia alternatíva. Amatéri a babráci Matovičovej vlády len potvrdili svoj politický amaterizmus. Rozhodli sa skočiť z útesu a verili, že to nejako dopadne.
Dopadlo to tak, ako to dopadnúť muselo. Po všetkom tom zmätku, populizme, neprofesionalite a uprednostňovaní osobných záujmov pred verejnými, sa nedalo očakávať, že v predčasných voľbách získa moc niekto iný ako Robert Fico. Očakávať niečo iné, bolo rovnako naivné, ako očakávať, že sa Robert Fico zmenil a bude vládnuť inak. Robert Fico sa zmenil, ale na ešte horšieho Roberta Fica a zmenil aj spôsob jeho vládnutia. Výsledkom tejto naivity je súčasná realita. Deštrukcia právneho štátu, tvorba zákonov v prospech konkrétnych ľudí a útok na základné piliere demokracie na Slovensku.
Vyzerá to tak, že Fico a SMER majú všetky tromfy v rukách a môžu robiť, čo chcú. Oháňajú sa pritom mandátom, ktorí im dali voliči. Ale je to skutočne tak ?
SMERoHLAS a šašovia získali vo voľbách len 30 % hlasov všetkých oprávnených voličov. Z tých 30-tich percent voličov SMERoHLASu si možno už niektorí položili otázku, či dali dôveru tým správnym ľuďom. Mnoho ľudí má dojem, že nie je šanca zastaviť rozklad právneho štátu a demokracie na Slovensku. Cítia nielen hnev ale najmä bezmocnosť, a to je práve to, o čo Ficovi ide. Odstaviť opozíciu a znechutiť ľudí tak, aby prestali veriť tomu, že politika môže slúžiť ľuďom. Vieru ľudí, že právo a spravodlivosť môže zavládnuť aj na Slovensku, môžeme nájsť v slovách Johna Lennona :
„Nakoniec všetko dobre dopadne. Ak to nedopadlo dobre, znamená to, že ešte nie je koniec.“
Vyčínanie SMERoHLASu a vláda NAŠICH ľudí raz skončí a my, voliči, rozhodneme o tom, ako dlho to bude trvať. Stačí, keď si ľudia uvedomia, že len oni môžu rozhodnúť o tom, kto a ako bude vládnuť. Stačí , keď si ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov volieb nezúčastňujú, prídu voliť. Napríklad vo voľbách 2023 stačilo súčasnej opozícii na víťazstvo v predčasných voľbách získať ďalších 100 tisíc hlasov. Mohla súčasná opozícia získať potrebných 100 tisíc hlasov ? Volieb sa nezúčastnilo takmer 1,4 milióna oprávnených voličov. Keby opozícia dokázala osloviť hoci len 10% z týchto voličov, voľby by vyhrala súčasná opozícia. Stačilo, aby sa politici súčasnej opozície namiesto vzájomných útokov, zamerali na presviedčanie voličov , aby išli voliť. Najmä tých, ktorých Fico a spol vyhnal za hranice. Za hranicami žije okolo 300 tis. potenciálnych voličov. Volieb v r.2023 sa zúčastnilo len necelých 20 % z nich. Z tých 20% dalo svoj hlas súčasnej opozícii viac ako 78 %, súčasná koalícia získala zo zahraničia len 12% hlasov.
Presviedčať voličov SMERu a HLASu asi nemá veľký význam, ale presvedčiť nevoličov, aby išli voliť, je cesta ako vrátiť Slovensku a jeho obyvateľom šancu na život v štáte, ktorí sa stará o ľudí. Všetkých ľudí, nielen tých NAŠICH.
Na zmenu vládnutia nemusíme ale čakať 4 roky. Tie 4 roky by boli stratenými rokmi pre všetkých občanov, aj voličov SMERoHLASu, ktorí to ešte nepochopili. Jednu šancu na lepší život sme premrhali neúspešným referendom o možnosti skrátenia volebného obdobia NR SR, ale aj v škole majú žiaci právo na reparát.
Na druhý pokus by občania možno pochopili, že právo rozhodnúť o možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR, je v ich rukách. Ako posledná brzda pre tých, ktorí si myslia, že víťaz volieb môže všetko.
Nemôže. Preto táto vláda, ktorá škodí Slovensku, nie je mojou vládou, a preto verím, že „Nakoniec všetko dobre dopadne. Ak to nedopadlo dobre, znamená to, že ešte nie je koniec.“
