Vzťah nás Slovákov k cudzím jazykom, a špeciálne k angličtine, nie je celkom normálny. Je silne poznačený postkomunistickým komplexom a vierou, že kto ovláda jazyky, automaticky mu patrí svet. Ak neviete anglicky, nemôžete sa stať ani len supervízorkou čistoty horného flooru, teda upratovačkou. Našim uliciam, obchodným domom, bytovým komplexom a festivalom dávame anglicné názvy, lebo stále veríme, že je to viac "cool", a že anglický názov im sám o sebe zaručí západnú kvalitu. Takže sa z bývania vo Vienna Gate presunieme na City Beats, aby sme si tam užili skvelý lajnap plný hedlajnerov na stejdži. Táto zakomplexovanosť sa prejavuje aj v hysterických reakciách na to, že by sa na školách mal vyučovať len jeden cudzí jazyk. Zhrození ľudia v diskusiách chrlia síru a tvrdia, že sa z nás automaticky stane národ tupcov.
Z toho by vyplývalo, že v súčasnosti naše školy opúšťajú absolventi plynule hovoriaci dvoma svetovými jazykmi, ktorí vďaka tomu získajú okamžité uplatnenie, sú neuveriteľne úspešní a denno-denne v práci kvákajú anglicky, nemecky, španielsky a hádam aj po japonsky. Nuž teda, nad touto predstavou sa môžem naozaj len zasmiať.
Drvivá väčšina ľudí u nás neovláda poriadne ani svoj materinský jazyk, a nieto ešte dva cudzie. Facebookom i diskusiami pod článkom sa šíria komentáre o tom, že sa treba učiť viac ako "jeden cudzý jazyk" a že Slováci nebudú bez jazykovej výbavy "úspešný". Verte mi, ťažko sa cudzí jazyk naučí niekto, kto neovláda ani svoj vlastný. Ako niekomu vysvetlíte podmet a prísudok v angličtine, keď netuší, čo to je v slovenčine? Tu je teda prvý problém. Kiežby naše základné školy dokázali naučiť ľudí aspoň po slovensky.
Ale ak chceme byť optimisti, a ešte k tomu ambiciózni, možno by naše základné školy mohli skúsiť naučiť svojich žiakov aspon jeden cudzí jazyk. Nikto snáď už dnes nespochybňuje, že ním v dnešnom svete musí byť angličtina. Ja som učila angličtinu na vysokej škole a v jazykovkách. Do triedy sa mi teda dostávali hotové "produkty" nášho školstva. Bola som zhrozená, že po desiatich rokoch učenia sa angličtiny je drvivá väčšina študentov stále na úrovni, ktorú by pri kvalitnej výučbe vedeli dosiahnuť zhruba za niekoľko mesiacov. Vždy som mala pocit, že by ľudia mali mať právo za to štát žalovať. Viete si predstaviť, že by takto fungovala súkromná firma? Predstavte si to neuveriteľné plytvanie časom a finančnými prostriedkami. Žiaci majú približne tri hodiny týždenne počas desiatich rokov, to sú tisíce premárnených hodín života, a státisíce eur vynaložených na učiteľov, triedy, učebnice (a doučovania).
Ako je to možné? Kto meria ich výsledky a ako? Žiaci s maturitou z angličtiny nevedia zo seba vysúkať jedinú vetu, a keď prídu do anglicky hovoriacej krajiny, nevedia si vypýtať ani pivo v pube. Ale my sa naďalej budeme tváriť, že je katastrofa, ak sa naši žiaci nebudú učiť povinne rovno dva cudzie jazyky. Zaujímalo by ma, koľkí z diskutérov využívajú vo svojej práci dva cudzie jazyky? A koľkí z nich sa ich naučili na základnej škole?
Prestaňme porovnávať neporovnateľné a oháňať sa krajinami ako je Fínsko, a pozrime sa radšej do našich tried. Školy potrebujú mať financie, učiteľov a čas na to, aby dokázali naučiť žiakov aspoň po slovensky. Ak ich dokážu naučiť aj po anglicky, fantázia. A tých pár výnimočných talentov sa môže učiť ďalšie jazyky vo voľnom čase a za vlastné peniaze. Aj tak to už dávno robia.
