V českých Hospodárskych novinách sa objavil článok o nových praktikách talianskej finančnej polície.
Na daňových podvodníkov tam nasadili počítačový program Serpico, ktorý bez akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia či žiadosti daňového úradu odhaľuje rozpory v súboroch dát – porovnáva na jednej strane majetok, na druhej strane daňové priznania. Od začiatku roku už systém zachytil 7500 ľudí, ktorí museli dodatočne odviesť do štátnej pokladnice viac než 20 miliárd eur. Teda na jedného obyvateľa asi 2,8 milióna eur.
Finančná polícia poriada aj razie na miestach, kde sa vyskytujú bohatí ľudia. Našli takto napríklad 42 tisíc majiteľov luxusných jácht, ktorí v daňovom priznaní uviedli príjmy nižšie než 20 tisíc eur za rok. Pri jednej z razií sa zamerali aj na luxusné vozidlá a po kontrole vyše 250 áut prišli na to, že množstvo z nich bolo registrovaných na firmy, ktoré sa oficiálne topili v strate.
Tento systém kontroly však vyvolal v talianskej spoločnosti vlnu kritiky a mnohí sa rozhorčujú, že sa vláda vydala sovietskou cestou. Beppe Grillo z populistickej strany Hnutie piatich hviezd napríklad tvrdí, že vláda by mala bojovať s mafiou a s ňou spojenou korupciou, a nie s občanmi, ktorí podvádzajú na daniach a štát tak pripravujú o “drobné“.
Odhady hovoria, že v Taliansku okráda štát na daniach každý piaty obyvateľ a úniky sa odhadujú až na 150 miliárd eur ročne. Celkom slušné „drobné“. Aké by asi boli výsledky podobnej kontroly na Slovensku?
Druhý článok vyšiel v online vydaní Wall Street Journal a opisuje výsledky zaujímavého výskumu.
Podľa jeho autorov sa v spoločnosti vyskytuje približne 1% nečestných ľudí, ktorí budú kradnúť vždy a za každých okolností. Druhou skupinou je 1% ľudí, ktorí sú čestní a kradnúť nebudú za žiadnych okolností. 98% ľudí sa správa nečestne, keď sa im k tomu naskytne príležitosť, ale kradnú a podvádzajú v „malom“.
Základom výskumu bol test, v ktorom mali ľudia vyriešiť 20 príkladov, potom si sami spočítať správne odpovede a nahlásiť svoj výsledok. Podľa neho boli následne odmenení – čím viac správnych odpovedí, tým viac peňazí. Nepatrné množstvo ľudí podvádzalo vo veľkom a nahlásilo plný počet správnych odpovedí. Rovnako nepatrné množsvto ľudí nahlásilo pravdivý počet. A drvivá väčšina si len trošku prilepšila. Tých pár jedincov, ktorí klamali vo veľkom, obralo vedcov o niekoľko stoviek dolárov. Ľudia, ktorí si svoj výsledok len „trošku prilepšili“, ich obrali o tisíce dolárov, pretože ich bolo strašne veľa.
Počas experimentu sa ukázala ďalšia vec – keď do miestnosti nasadili človeka, ktorý očividne podvádzal, ostatní začali podvádzať oveľa viac. Ak teda vidíme, že to robia aj ostatní, zdá sa nám to v poriadku - podvádzanie je nákazlivé. Najväčším zlom je práve racionalizácia – schopnosť čestných ľudí zdôvodniť si, prečo je v poriadku zachovať sa nečestne. Čašník vám naleje pod čiaru, kuchárka si domov odnesie pár jogurtov, opravár vám spraví kotol „bez bločku“, brigádnik si zaokrúhli počet odpracovaných hodín a šofér nahlási vyššiu škodu poisťovni.
Čo z týchto dvoch článkov vyplýva? Určite je dôležité venovať pozornosť veľkým prípadom krádeže či korupcie, ešte dôležitejšie je však zaoberať sa podvodmi „v malom“, o to viac, že podvádzanie je nákazlivé. Pred malým percentom profesionálnych zlodejov vás zámok na dverách neochráni, ak vás budú chcieť vykradnúť, urobia to. V skutočnosti sa však zamykáme pred tou milou pani odvedľa, ktorú by to zlákalo, len ak by sme nechali odomknuté.
