Zákazníci sedeli doma a čakali na objednaný tovar. Čakali mesiac, dva, a tovar neprichádzal.
Ryan Petersen, riaditeľ Flexportu, mega-startupu, ktorý sa snaží inovovať svetový dodávateľský reťazec, zverejnil v októbri na Twitteri nasledujúci thread:
Včera som si prenajal loď a zobral jedného z našich partnerov v Long Beach na trojhodinovú prehliadku prístavného komplexu. Toto je, čo sme zistili.
Za prvé, kapitán povedal, že sme prvá firma, ktorá si kedy prenajala jeho loď na prehliadku prístavu, aby sa zblízka pozreli, ako funguje. Väčšinou sa zaoberá vysýpaním urien do mora. Boli sme vraj oveľa zábavnejší než jeho zvyčajní zákazníci.
Prístavy v LA a Long Beach sú upchaté. Počas celej trojhodinovej plavby prístavom, a to sme prešli každý terminál, sme videli vykladať menej ako tucet kontajnerov.
Sú tu stovky žeriavov, ale napočítal som asi len sedem, ktoré boli v prevádzke a zdalo sa, že aj tie pracujú dosť pomaly.
Všetci sa zhodujú na tom, že všetko viazne na kontajnerových termináloch. Terminály sú jednoducho preplnené kontajnermi, čo znamená, že tam už nie je priestor na príjem nových kontajnerov, či už z lodí alebo zo súše. Je to skutočná dopravná zápcha.
Ak má človek v tejto chvíli prázdny podvozok [príves ku kamiónu, na ktorý sa nakladajú kontajnery], môže si vyzdvihnúť kontajnery z ktoréhokoľvek prístavného terminálu. Ak ale má na tomto podvozku prázdny kontajner, nedovolia mu ho vrátiť, okrem určitých špeciálnych prípadov.
Ak sa nezbaví prázdneho kontajneru, nemá podvozok, s ktorým by mohol vyzdvihnúť ďalší kontajner. A ak nikto neodváža kontajnery, celý prístav zostáva upchatý.
Keďže je úložný priestor preplnený, dopravcovia a terminály sú veľmi vyberavé ohľadom toho, kedy a kde prijímajú prázdne kontajnery.
Kontajnery sa tiež nedajú len tak presúvať medzi dopravcami, takže kamionisti musia tie prázdne odovzdať na správnom termináli. To spôsobuje ich hromadenie. Len tento jeden náš partner má práve teraz (21. októbra) na svojich pozemkoch 450 kontajnerov na podvozkoch.
Táto firma má šesť dvorov a zastupuje 153 vodičov a majiteľov kamiónov. Na každého vodiča v tíme má teda na dvore takmer takmer tri kontajnery na podvozku.
Kontajnery sa nedajú vyložiť z podvozku na dvor, pretože zonácia mesta Long Beach nepovoľuje skladovať kontajnery vo viac ako dvoch vrstvách. Ak to firma poruší, dvor im zavrú.
Keďže sú všetky podvozky zapratané prázdny kontajnermi, ktoré sa nedajú vrátiť do prístavu, nie sú k dispozícii žiadne podvozky na vyzdvihnutie ďalších kontajnerov z prístavu.
A kvôli kontajnerom, ktoré sa hromadia na termináli, nemôžu zas pracovníci prístavu vykladať lode. A tak je šóra stále dlhšia a pri brehu čaká viac ako 70 lodí s 500,000 kontajnermi. Čakacia doba sa bude ďalej predlžovať, nie skracovať.
Je to negatívna spätná väzba, ktorá sa rýchlo vymyká spod kontroly a ak to takto bude pokračovať ďalej, zničí to svetovú ekonomiku.
V poriadku, hovoríte, ale ako to vyriešime? Je to jednoduché. Môžme to urobiť teraz a rýchlo.
Keď človek plánuje operáciu, musí si vybrať, kde bude jej úzke hrdlo. Ak je úzke hrdlo niekde, kde ho nenaplánoval, neprevádzkuje operáciu, operácia prevádzkuje jeho.
Ako úzke hrdlo si treba vždy zvoliť kapitálovo najnáročnejšiu časť procesu. V prístave sú to žeriavy, ktoré prekladajú kontajnery z lode na breh. Žeriavy by nikdy nemali stáť kvôli tomu, že čakajú na nejakú inú časť procesu.
Úzke hrdlo v tejto chvíli nie sú žeriavy. Je to priestor na dvore kontajnerových terminálov. A sú to prázdne podvozky, ktoré by tie kontajnery mali odvážať.
Ak sa pri operácii vyskytne neplánované úzke hrdlo, treba ho PRERAZIŤ!
Tu je jednoduchý plán, ktorý musí @potus [americký prezident] a @GavinNewsom [guvernér Kalifornie] v spolupráci so súkromným sektorom, s pracovníkmi, s kamionistami a všetkými ostatnými rozbehnúť už DNES, aby prerazili toto úzke hrdlo a uvoľnili priestor na kontajnerových dvoroch a aby sme si s tým mohli my ďalej poradiť.
1. Potrebujeme výkonné nariadenie, ktoré ktoré s okamžitou platnosťou zruší zonačné pravidlá v Long Beach a Los Angeles, takže kamiónové dvory budú môcť skladovať prázdne kontajnery až do výšky šiestich kontajnerov namiesto súčasných dvoch. Môže to byť dočasné opatrenie na cca 120 dní.
Tým sa uvoľnia desaťtisíce podvozkov, ktoré teraz fungujú ako skladisko kontajnerov na kolesách. Tieto podvozky môžu po vyložení okamžite odísť do prístavov a vyzdvihnúť ďalšie kontajnery.
2. Musíme dostať každý podvozok vo vlastníctve národnej gardy, alebo armády, nech sa nachádza kdekoľvek v USA, do prístavov a požičať ich terminálom na 180 dní.
3. Treba vytvoriť nový dočasný kontajnerový dvor na veľkom štátnom pozemku (potrebujeme viac ako 500 akrov). Pozemok musí susediť so železnicou a byť nanajvýš 100 míľ od prístavu.
4. Treba prinútiť železnice, aby odviezli všetky kontajnery na toto nové miesto, otočili sa a vrátili sa. Už žiadne 1500 míľové cesty do Dallasu. Sto míľ tam, sto míľ späť, otočíme a začneme odznova. Kamionisti budú pre kontajnery chodiť no toto nové miesto, nie do prístavu.
5. Treba zavolať člny a malé kontajnerové lode a odvážať kontajnery z Long Beach do iných menších prístavov, ktoré nie sú preplnené.
Toto nie je úplný zoznam. Prosím, rozšírte ho. Nepotrebujeme realizovať len tie najlepšie nápady. Potrebujeme realizovať VŠETKY nápady.
Musíme PRERAZIŤ ÚZKE HRDLO a znova uviesť prístavy do prevádzky. Nemôžem dostatočne zdôrazniť, aké zlé pre svetovú ekonomiku je, ak prístavy nefungujú. Každá firma, ktorá predáva, alebo kupuje fyzický tovar a preváža ho medzi krajinami, riskuje kolaps.
Obehový systém globálnej ekonomiky zlyhal. A kvôli negatívnym spätným väzbám je to zo dňa na deň horšie.
Ak ma federálna, alebo štátna vláda požiada, rád povediem celú akciu. Vedenie je to, čo v tejto chvíli chýba.
Text sa ukázal byť veľmi populárny. 11,000 ľudí ho retweetovalo, získal 5,000 citácií a 34,000 lajkov.
O niekoľko hodín neskôr prichádza odpoveď od starostu Long Beach Roberta Garciu:
V Long Beach sa s okamžitou platnosťou povoľuje skladovanie kontajnerov až do výšky 4 vrstiev a to na dvoroch v celom meste. S potvrdením o bezpečnosti až do 5 vrstiev. Predtým bol limit len dve vrstvy. Ide o dočasné opatrenie na riešenie krízy v našom národnom dodávateľskom reťazci.
V predošlých častiach tejto série článkov o krízovom menežmente bola reč o záchrane Obamacaru a o tom, ako sa nemocnica vysporiadala s obeťami hromednej streľby. Hoci v druhom prípade išlo o stovky ľudí a v prvom dokonca o desiatky miliónov, obidve krízy boli istým spôsobom malé, politicky nepríliš komplikované a teda relatívne ľahko riešiteľné.
Kríza svetového dodávateľského reťazca je iná. Je globálna. Nevyrieši ju jedna vláda. Nevyriešia ju dokonca ani všetky vlády sveta, aj ak by sa rozhodli vo veľkom spolupracovať. Globálny logistický reťazec je prevádzkovaný nekonečným množstvom súkromných firiem a na tie majú vlády len obmedzený dosah.
Pre uvedenie do kontextu treba povedať pár slov o existujúcej dopravnej infraštruktúre: 90% tovaru sa preváža po mori. Z toho sú 60% kontajnery. Zvyšok tvoria tankery a podobne. Najväčšia dnešná kontajnerová loď dokáže previezť asi 24,000 kontajnerov. Je taká veľká, že neprejde Panamským, ani Suezským Kanálom. (Vizualizácia svetového obchodného loďstva je tu, najlepšie nespúšťať animáciu a len chvíľu sledovať, ako sa lode hýbu.)
Kontajnerová doprava, ako ju poznáme dnes existuje cca od 50. rokov minulého storočia. Je to teda moderná technológia, len o niečo staršia ako Internet. Za tú dobu vzrástli svetové exporty približne tridsaťnásobne a cena námornej dopravy klesla asi päťnásobne.
Pri tom všetkom je svetová logistika vlastne v neustálej kríze. Len za posledné roky: V 2015 štrajk prístavných robotníkov na americkom západnom pobreží. Doprava sa tam úplne zastavila na celé tri mesiace. V 2016 zas klesli ceny za dopravu na historicky najnižšiu úroveň, následkom čoho skrachoval veľký kórejský dopravca Hanjin. 2017-2019: Trumpova ekonomická vojna proti Číne. Zavádzanie nových tarifov. Nestála a nepredvídateľná situácia na dopravnom trhu. V roku 2020 sa začala pandémia. Čínsky priemysel prestal na šesť týždňov pracovať. 30% námornej dopravnej kapacity zostalo nevyužitej. Keďže veľká časť leteckej nákladnej dopravy je realizovaná v podpalubí osobných letov a ľudia prestali lietať, veľké problémy nastali aj v tejto sfére. Roku 2021 nasledovalo uviaznutie lode Ever Given v Suezskom Kanáli. Ľudia sediaci v lockdownoch si zároveň začali vo veľkom objednávať tovar, čim preťažili dopravnú infraštruktúru. Dnes zas máme lockdowny v Číne. V šanghajskom prístve, najväčšom na svete, je údajne uviaznutých asi 300 lodí. Vojna na Ukrajine zas znamená úder pre leteckú dopravu, nielen kvôli uzavretým vzdušným priestorom, ale aj preto, že Ukrajina je majiteľom najväčších veľkokapacitných lietadiel na svete. Časť z nich je zničená, čo znamená, že veľké dodávky, napríklad pre energetický priemysel, budú viaznuť.
Tak či onak, aj z tohto príbehu sa dajú odsledovať všeobecné pravidlá, ktoré sa dajú aplikovať na akúkoľvek krízu a v našom prípade konkrétne na utečeneckú krízu v Európe:
Spätná väzba a presné informácie sú tou prvou a najdôležitejšou vecou. Flexport, hoci mal vlastné výskumné oddelenie vyslal do upchatého prístavu mobilný stánok s plnenými tortilami a zisťoval kde to viazne priamo od zamestnancov prístavu. Ukázalo sa, že s dobrým úmyslom zavedená 24-hodinová prevádzka príliš nepomohla, pretože ak tovar v noci nikto neodoberá, prepravcovia ho nebudú v noci z prístavu ani odvážať. Naopak, vysvitlo, že problém bol s úložným priestorom na kontajnery.
Vo veľkej kríze nezáleží až tak veľmi na celkovej kapacite, ako na najslabšom článku reťazca. Krajina môže mať akúkoľvek dobrú dopravnú infraštruktúru, tá nič nepomôže, ak je najslabším článkom skladovací priestor.
Pri veľkej kríze neexistuje jedno veľké, teoreticky dokonalé, všeobsahujúce riešenie, aké zvyknú navrhovať neodborníci. Namiesto toho sa treba ponoriť do komplikovaných detailov a riešiť jeden malý problém za druhým. Uvoľnenie zonačných pravidiel v meste Long Beach nevyriešilo celú globálnu logistickú krízu, ale prispelo k tomu aspoň čiastočne. Stovky takýchto malých zásahov môžu napokon skutočne pomôcť.
Treba hľadať mnohé riešenia, s ktorých každé pomôže aj samo o sebe. Ak by Petersen navrhol päť bodov, ktoré by boli navzájom závislé a pomohli, len ak by sa zrealizovali všetky, je takmer isté, že by sa nikam nepohol. Aspoň jeden bod by sa nepodarilo uskutočniť a to by zmarilo celú operáciu. Namiesto toho navrhol niekoľko nezávislých riešení a jedno z nich sa nakoniec aj podarilo uskutočniť.
A to, že sa človek snaží riešiť globálnu logistickú krízu ešte neznamená, že sa popri tom nemôže snažiť pomôcť aj v ukrajinskej kríze, alebo napísať detskú knižku o svetovej logistike.
