prídu. A vtáčie mlieko, ten nezmysel z riedkeho vanilkového pudingu a bielka som vôbec nevedela jesť. O mede zmiešanom s maslom ani nehovorím. Dnes viem že išlo len o to aby to netieklo, ale aj tak. Proste škôlka. Previsela som na tom plote niekedy celé hodiny.
Raz mi v tej škôlke (dobre, bola to už družina, ale veľký rozdiel v tom nevidím) učiteľka natrhla ucho. Zobrali nás na prechádzku a zastavili sme sa pri medokýši. Bolo teplo, tak sa deti tlačili pri jedinej rúrke, z ktorej tiekla voda, napiť sa chcel každý. Ja, a ešte asi traja rozumnejší sme si povedali, že sa pchať nebudeme, veď nával tam snáď nebude večne, a čakali sme. Ale to nám už velili na nástup. Smäd nie je nič moc, tak sme sa ešte rýchlo snažili dostať k vode, lenže pre učky to už znamenalo neposlušnosť: zaradom vyťahať za ucho a facka. Na viac si nespomínam, len ako som mala okolo toho ucha čosi lepkavé. A zistenie, že byť slušný znamená ostať smädný. Hmmm.
Celkom nedávno som bola náhodou v akejsi škôlke zas. Nemôžem povedať, že by tam nebolo pekne. Aj park s trávnikom, aj televízor a rozladený klavír v spoločenskej, aj vtáčatká v záhrade. Pomedzi konáre vysokých stromov sa predierali slnečné lúče, jedna lavička zaliata slnkom, druhá v príjemnom tieni, mohli ste si vybrať podľa chuti. Skrátka miesto, kde by ste chceli byť aj vy. Detičky sa tu prechádzali po chodníkoch, jedno za druhým ako kuriatka, to s paličkou, tamto bez, niektoré sa za rúčky držali, iné sa viezli. A dohliadali na nich učky. Vlastne, opatrovateľky.
Veď hovorím, ako v škôlke. Ešte aj v tej jedálni. Hrnčeky všetkých farieb a každý má svoje miesto. Na všetko sa myslí: kto nesmie mlieko, kto musí mať pokrájané a kto nemá dostať sladký čaj. Niekedy sa trochu strkajú pred výťahom a naťahujú o veci v chladničke, lebo demencia je sviňa.
Ale celkom ako v škôlke to predsa len nebolo. Na plote nevisel nikto. V jedálni pri večeri bolo úplne ticho, ani som nevedela, že sú už tam a jedia. „Čo bude na večeru, pani kuchárka?“ začula som jedinú otázku. Odpoveď (asi) závisí od toho, kto má službu.
A o natrhnutých ušiach (a dušiach) sa zrejme veľa nedozvieme.
