Gabriela Sutórisová
Ešte o dvojeurovkách: nie je orlica ako orlica
"Si ma nalákala!" prišlo mi pár správ od priateľov a rodiny po napísaní článku o zbieraní dvojeuroviek.
"Si ma nalákala!" prišlo mi pár správ od priateľov a rodiny po napísaní článku o zbieraní dvojeuroviek.
Kto by to už robil, a načo... bola by som povedala pred pár týždňami, a to som pôvodne rytec. Stará kremnická SUPŠ-ka
Exotickým zahraničným dovolenkám odzvonilo... hlásali bombastické titulky v médiách pred dvoma týždňami. Netešili ma ani trochu, keďže robím v cestovke, a veľa mojich kolegov by tu dnes už písalo „robil som...“
nie je až taká veda, ako si možno myslíte. Nájdite si trochu času a odvahy a kto vie, či aj vy túto záľubu nepridáte na zoznam toho, o čom ste si mysleli, že nie je pre vás, až kým ste to neskúsili.
Pešia zóna v Miškolci, deň pred Silvestrom 2019. Šero sychravého popoludnia zahnalo aj najväčších vytrvalcov domov, a ked nie tam, tak aspoň niekam na niečo dobré a hlavne teplé. Nás tiež.
„Ja riešenie nemám, skôr slzy na krajíčku“, prečítala som si nedávno záver jednej úvahy o dnešných dňoch. Ak sa ani vy niekedy neviete ubrániť tejto vete (lebo ja tiež nie), možno si radi prečítate, čo pomáha mne.
Sú recepty, alebo len čudné návody ako niečo upiecť, ktoré by ani nemali uzrieť svetlo sveta. Na rozdiel od nich sú aj Recepty s veľkým R, lebo sú nielen dobré, ale aj navždy spojené s človekom, ktorý vás ich naučil.
Home office je super vec. Teda aspoň sa tak spočiatku zdalo. Spať hoci aj do pol ôsmej, o trištvrte už sedím pri kompe. Vlasy v gumičke, žiadne vydumovanie čo si obliecť, skrátka jem raňajky a robím. Odskočím postaviť vodu na
Viezla som sa v sanitke. Už to samo o sebe neznie dobre, v dnešných časoch zvlášť. Našťastie iba ako doprovod, k tomu ešte s čerstvým a negatívnym výsledkom testu. Do sanitky sa museli spratať dve pacientky a jeden vozík,
Rúška sú témou dnešných dní. Veľmi ich niet, a tak sme sa ako národ tvorivý pustili do náhradnej výroby a počas povinných dovoleniek šijeme, aby sme nejaké mali. Ak chcete byť originálni, tu je niekoľko tipov.
Pani Eva má deväťdesiat rokov a býva v domove. Býva tam už vyše roka a ja za ňou pravidelne raz do týždňa chodím. Nosievam jej krížovky, banán, horkú čokoládu, batérie do načúvacieho strojčeka, či niečo iné, čo mi deň predtým
Neviem ako vy, ale ja som do škôlky chodila z duše nerada. Aj keby som neviem ako chcela nájsť niečo, čo bolo na škôlke pekné, skrátka to nešlo a tak to aj ostalo. Najjasnejšia spomienka je ako visím na plote a čakám, kým pre mňa
Ako by zneli tri vety, ktoré najviac vystihujú niekoho z vašich blízkych? Ktoré ste od nich často počuli, alebo viete, že by celkom iste povedali, keby na to prišlo. Niečo, čo ste počuli toľkokrát, že si to budete pamätať navždy.
Nebojte. Nie je to text v nemčine na slovenský blog, azda aby som dala vedieť že viem po nemecky. Túto báseň občas spomínala moja mama, keď sa jej vybavili školské časy. Recitovala ju na slávnosti. Jej mama sedela v obecenstve
Bola neuveriteľne krásna. V malej samoobsluhe sa motala medzi regálmi a mama ju, kým som prechádzala okolo, dvakrát upozornila aby sa uhla, lebo bola nezbedná a trochu asi aj zavadzala. A tak viem, že sa volá Lujza.
O jedno oko menej nie je nič, o čom by sa dalo písať veselo. Teda ak práve nie ste hmyz, ktorý má očí oveľa viac ako človek. Alebo chirurg, ktorý ich operuje, a o jedno - dve oči na deň menej mu dokonca možno aj dobre padne.
Tento článok opäť raz začnem odkazom na známu rozprávku... Moja mama vždy obdivovala Rakúsko, Viedeň a nemčinu. Ako to súvisí so soľou? V časoch, keď by bola vládala chodiť tam tak často, ako sa dá dnes, bola Viedeň
Kým človeku o dialýze stačí vedieť len to, že existuje, je fajn. Nie jeden však vie viac, lebo nemá na výber. Už pár mesiacov patrím medzi nich, lebo trikrát do týždňa tam chodím cestou z práce vyzdvihnúť moju dobrú mamu.
Boli časy, keď som sa starala len sama o seba. Jedávala som kde čo, veď poznáte tie zamestnanecké obedy. Naozajstný sviatok nastal, keď som si sadla do vlaku cestou k rodičom, a keď som mobilom hlásila že sa pohol, otec sa pýtal:
Prihodilo sa to v deň volieb a kvôli voľbám, ale vôbec nešlo o voľby... Keďže naše dve mamky by do volebnej miestnosti sami sotva zašli, ale voliť chceli, zašla som poprosiť volebnú komisiu, aby poslali niekoho k hore.