Ako sa vec má, je zrejmé už z názvu článku. Čítam veľké písmená pod fotografiou: "Hra na babku. O svojho syna sa nevedela postarať, teraz sa predvádza s nevlastným vnukom"...
Časopis pravdaže nie je blog, a musí sa pripravovať v predstihu. V akom predstihu presne, o tom nemám ani tušenia. Nuž ale - podarilo sa: článok píše o živej Ivete (než sa dostal na oči čitateľom, prešlo pár hodín, a všetko je inak). A veru, nezdá sa mi, že by ju šetril. Keby si medzitým nebola siahla na život, ani by som to nečítala. Nebola mojou favoritkou, a tak som neveľmi potrebovala vedieť, ako to s ňou je.
"Dvakrát meraj, raz rež" - hovorí stará ľudová múdrosť. A zase iná, že "o mŕtvych len dobre". Som si istá, že dnes by autorka zvážila svoje slová. Ale časopis nie je blog, ktorý sa dá opravovať aj mazať. Na blogoch môžu amatéri v čase voľna skúšať, ako sa ich riadky budú páčiť iným, potešia sa ak sa im ujde vyššia karma a potom sa vrátia k tomu čo vedia robiť lepšie. Blogeri možno zodpovednosť za to, čo napíšu, cítiť nemusia. A novinári? Tí by si asi mali zobrať pár starých ľudových múdrostí k srdcu.
Na mieste autorky článku by som sa dnes cítila veľmi divne. Vlastne sa tak cítim aj za ňu.
Dvakrát meraj...
Streda večer pred voľným dňom. Cestou z práce sa zastavujem nakúpiť pár vecí, a k nim obľúbený časopis mojej mamy. Z diaľky bije do očí fotografia na jeho titulnej strane - blonďavá hlava známej speváčky, ktorá si len deň predtým siahla na život. Páni, to je ale rýchlosť, hovorím si v domnení, že časopis už reaguje na udalosť, o ktorej teraz zrejme toľkí budú chcieť čítať. Lenže vec sa zase raz má inak.