Esej o cestovkách, cestovaní a cestovateľoch

Napriek tomu som sa hneď po pár týždňoch stala cestovkárskym workoholikom - a dodnes ma to neprešlo. Tá práca je ako čítať dobré knihy - ste zvedaví na koniec, a tak sa neviete odtrhnúť od čítania, a keď dočítate jednu, siahnete hneď po ďalšej. Keď mal niekto naozaj veľké šťastie, mohol si kúpiť aj štvordňový zájazd loďou z Bratislavy do Viedne. Ústnym podaním sa vtedy šíril príbeh, že medzi pasažiermi raz bol aj chlapík, ktorý v tej Viedni chcel ostať. Bol taký šťastný, že sa tam dostal, že sa v posledný deň opil a nevedel o sebe. Verní kamaráti ho v dobrej viere naložili na loď, a on vytriezvel v Bratislave. Úspešne emigrovať sa mu podarilo až na druhý pokus.
Na otázku "kde robíš" - zvykla som povedať po pravde, že "v cestovke" a ľudia väčšinou povedali "fíha". Fíha (dnes wow) má ale veľa podôb. Do jednej našej pobočky raz dali na zaučenie absolventku. Rozhliadala sa dva dni ako Alenka v ríši divov, potom prišla za kolegyňou a spýtala sa: "teta, a kedy ja dostanem nejaký zájazd a budem tiež cestovať? "Teta" mala v cestovke už niečo odkrútené, nuž ju nenapadlo povedať nič iné ako to, že my v cestovke veru necestujeme, ale že cestujú naši klienti. A že my väčšinou sedíme na zadku a tie cesty im pripravujeme tak, aby sa nám aj vrátili. Alenke zabehlo, a na ďalší deň do práce už neprišla. Dúfam, že sa jej podarilo nájsť si nejaké lepšie wow.
Ja som mala tri sny: Egyptské pyramídy, Knosský palác na Kréte a chrám Sagrada Familia v Barcelone. Videlo sa mi, že ani jedno z toho v živote neuvidím - ale časy sa zmenili. Mamaiu vystriedal Karibik, Varnu Koh Samui, Ičiči Bora Bora. A aj mne sa pritrafilo vidieť aj tie tri vysnívané, aj ďalšie, o ktorých som si ani len snívať nedovolila.
Nie tak dávno, vošiel nám do kancelárie jednoduchý dedinský ujo, a hovorí kolegyni: "paňi, povece mi keľo stoji toten zajazd do teho Pariža, bo ja totu Ajcheľovu vežu ešči ňevidzel". Kolegyňa povedala cenu, a ujo na to: "no znace co paňi, ta ja totu Ajcheľovu vežu aňi neuvidzim, ľebo znace keľo ja berem..." A bolo po biznise. Nuž, sú aj takí, ktorí by radi cestovali, ale peniažky im nestačia ani na potrebnejšie veci. A z toho mi je smutno.
Keď som začínala, cestoviek bolo sedem. Dnes by som ich zoznam čítala dva dni a kým by som ho dočítala, už by ani neplatil. Časy sa zmenili a ja som dnes niečo ako "senior travel consultant" (v preklade: starý pes v cestovke). Cestovatelia - keď môžu a chcú, môžu ísť naozaj všade. Niekedy nie je jednoduché vymyslieť miesto "kde som ešte nebol". Ale Zem je veľká, a tak sa vždy niečo nájde. A o tom sa potom musím dozvedieť čo najviac. Pre toto som rada v cestovke: vždy sa máte čo učiť.
Užívam si, keď nejakú cestu pripravím do poslednej čiarky a pasažier odcestuje. Pozriem si po weboch, kde je jeho lietadlo a či nemá meškanie. Vidím v systéme či všetky úseky cesty preletel. On príde do hotela, sadne si k večeri a pošle mail: všetko je v poriadku, máme sa super. Ja si to o pár minút prečítam pri nedeľnom obede (časový rozdiel) a teším sa.
Alebo: osobitne v láske mám mladomanželov. Vymyslím im nejakú peknú cestu, oni sa vrátia a po čase k nim pribudne bábätko. Hovorím, že sú to tak trochu aj moje deti. Mám už takto jedného Chorváta, jednu Španielku, jedného Maledivčana, rysuje sa jedno Maurícijčatko. O ďalších neviem - ale určite sú.
Ako hovorím - cestovka je ako dobrá kniha. Príbeh na celý život, od ktorého sa nedá odtrhnúť :)