Nadišlo ráno. Chlapi sa pustili do práce, guláš navarený, všetko bežalo ako malo. V jednej chvíli vyšla z domu na dvor, pozrieť sa, ako sa im darí. Medzi mužmi zrazu uvidela svojho manžela, ako na všetko dohliada, pripravený v pravej chvíli poradiť. Zatiaľ nehovoril nikomu nič, len všetko sledoval so svojim typickým úsmevom. Jeho bystrý rozum a schopnosť vyriešiť akýkoľvek technický problém, boli na nezaplatenie.
Vôbec nečakala, že sa tu objaví. Radostné prekvapenie ju temer prikovalo k dlažbe.
„Ty si tu?“ Oslovila ho nesmierne potešená, že ho po toľkom čase opäť vidí.
Odpovedal jej, ako keby sa nebolo čomu čudovať, a oči sa mu smiali. Veď keď sa v dome dejú také vážne veci, gazda nemôže byť preč.
„Pravdaže som... ja som stále s tebou...“
A potom začalo svitať.
* * * * *
Venované pamiatke jedného skvelého švagra a napísané v deň jeho nedožitých okrúhlych narodenín.
