1. fajn chlap/fajn baba, 2. lump/ježibaba, 3. vyvrheľ/fajn baba, a nakoniec dobrý chlap/bosorka. Všetky ďalšie sú lenpodskupiny týchto základných štyroch.
Cestovať občas potrebuje každý, a tak pohľad z druhej strany cestovkárskeho pultu je niekedy veľmi zaujímavý. Nech osoby svoje vnútorné nastavenie akokoľvek maskujú, pravda skôr či neskôr aj tak vyjde na povrch, a to niekedy aj keby sme si zakryli oči tými klapkami, čo na noc rozdávajú v lietadle. Pozrime sa teda, ako to s tými kombináciami je.
Kombinácia 1) fajn chlap/fajn baba
táto kombinácia rovná sa fajn život. Najradšej by som videla len tú, lebo sa na ňu veľmi dobre pozerá, a ešte lepšie sa pre nich pripravuje cesta. Harmóniu poznať na prvý pohľad a dobrý pocit ostáva ešte dlho po tom, čo sa zdvihnú zo stoličiek a odídu domov.
Kombinácia 2) lump/ježibaba
týchto nevídam veľmi často, čo neznamená, že neexistujú. Skôr to bude tak, že existujú, ale necestujú, a ani sa tomu nedivím, veď kto nie je dobrý doma, sotva bude dobrý na Seychelloch. Neviem teda presne, ako vyzerajú pred cestou, ani ako vyzerajú doma, ale zjednodušene to bude asi tak, že lump robí zle ježibabe a ježibaba mu to naplno vracia. Čiže by sa mohli navzájom vykynožiť a bol by pokoj. Ale pre úplnosť som ich, uznajte, nemohla vynechať.
Kombinácia 3) lump/fajn baba
veľa sa o nich píše, len v iných súvislostiach. Cestujú málo, a písať o nich nebudem, lebo vec je to vážna a tento článok až taký vážny byť nechce. Takže prejdime ku kombinácii ostatnej, a to je
Kombinácia 4) dobrý chlap/bosorka
ukážkový príklad tejto kombinácie som zažila asi pred sto rokmi, ale pamätám si ich, ako keby to bolo včera. Elegantný a dobre vyzerajúci chlapík v obleku prišiel do cestovky, otvoril katalóg, ďobol prstom na jednu stranu a povedal "toto chcem". Na druhý deň ho jeho žena vyhnala objednávku stornovať, lebo sa jej znevidelo, že na pláži je nie len piesok, ale aj štrk. Čo už len tak nešlo, lebo informácia o štrkovo - pieskovej pláži v katalógu bola.
Očividne mu ten pieskoštrk nevadil, a jeho jediným problémom zrejme bolo, že keď príde domov a zájazd nebude zrušený, jeho žena ho zožerie. Darmo mal manažérsky oblek, kravatu a vyleštené topánky. V práci sa ho možno boja - ale u nich doma - tam sa bojí on.
Pán statočne bojoval o to, aby som mu zájazd zrušila, ja som sa mu rovnako statočne snažila vysvetliť, že sa to nedá, a rozmýšľala som popri tom, akú len musí mať doma čerticu, lebo keby mne prišiel chlap domov že "kúpil som dovolenku, začni baliť" tak držím hubu a balím až sa práši, a nie že budem chudáka cvičiť kvôli štrku - je tam toho :) stokrát som bola na okruhliakoch v Chorvátsku a ako tam bolo dobre.
Bolo mi jasné, že ak niečo nevymyslím, budeme sa doťahovať do Vianoc. A tiež, že tento chlap veru nepríde domov, nebuchne po stole a neurobí s bosorkou poriadky. Musela som niečo vymyslieť. Takže som - asi viac zo zúfalstva - vydala zo seba už len jednu prerušovanú vetu: "viete, pán X... vaša manželka sem ráno volala... aaa takže, viete, pán X... ja vás... obdivujem..." :)
Čakala som, že pán X vstane a rozbije mi hlavu, ale bolo mi to už jedno. On však vstal, ticho sa na mňa pozrel, zobral si zmluvu zo stola a mlčky odišiel.
Pokiaľ viem, na dovolenke boli. Ale ja som sa poučila a v cestovke som zaviedla zbierku pieskov. Kdekoľvek som bola, brala som si sáčky a nosila domov vzorky. Mám ich dnes viac ako sto a každý ich obdivuje. Čo opäť dokazuje pravdivosť výroku "cherchez la femme - za všetkým hľadaj ženu" (v tomto prípade bosorku).
Vždy som si myslela, že piesok je len také hnedé niečo, také to nutné zlo, ktorého je veľa a po ktorom treba prejsť, keď sa chceme dostať do mora. Ale kdeže. Zrniečka od tých najdrobnejších po väčšie hrajú všetkými možnými farbami. Vyzerajú ako múka (Maledivy), ako drobné zlaté koráliky (Copacabana), ako ružovkasté minikamienky (Jordánsko), ako červená paprika (Al Ain), ako karí (Ain Soukhna) a aj ako mak (Santorini). Mám tu aj piesok zmiešaný so štrkom pre tých, ktorí majú doma nespratnice - aby mi verili, že vôbec nie je taký strašný a dá sa po ňom chodiť aj boso. Ako špeci vzorku si cením kryštálky soli od Mŕtveho mora, ktoré lieči každého a všetko - takže by možno aj čerticu obrátilo na anjela. Asi treba skúsiť.
Takže späť k dobrým chlapom a bosorkám. Tie, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako anjel, sú vyššia liga. O to ťažšie musí byť vytriezvenie. Ako počúval Forest Gump od svojej mamy: "život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, čo ochutnáš". Koľkokrát na Vianoce čumákujem na krémové figúrky Orion a snažím sa zistiť, či je dnu plnka ovocná (tú milujem) alebo karamelová (tú nech si nechajú), toľkokrát je mi jasné, že čumákovanie to nerieši. Veď nepomáhalo ani pri buchtách v školskej jedálni (tvarohové nechcel nikto, lekvárové každý) a najspoľahlivejšie bolo - veď viete :)
Takže niet čo dodať, azda len že prajem všetkým lekvárovým buchtám, aby našli svojich princov, všetkým dobrým chlapom, aby ich neničili bosorky, a sebe, aby som mala z druhej strany cestovkárskeho stola len kombináciu jedna, lebo vtedy mi k fajn životu nebude chýbať už skoro nič :)