Končeky

Musí v tom byť zakopaný nejaký pes. Ba rovno poviem, že psisko. Mäsiari sú v tom iste nevinne, veď prečo by nám také kúsky robili. Ibaže by si mysleli, že ľudia majú končeky radi, a preto vyrábajú šunky v tvare hviezdy a nie dvojkoncovej štangle. Tak, ako by som chcela, aby pekári robili chlieb - ten by sa mi v tvare hviezdy veľmi páčil, lebo podľa mňa na svete nie je lepšie jedlo ako čerstvý chlebový konček, natretý maslom. Možno by taká chlebová hviezda mohla mať aj päť cípov, aj viac. Ale šunku si takú neprosím.
Alebo - možno sú mäsiari vlastne utajení vegetariáni a ochrancovia zvierat, a ich jediným cieľom je odučiť ľudí jesť mäso tak, že im dávajú aj také, ktoré nechcú. A hovoria si v duchu: nepáči sa ti? Daj si tofu, tam to nehrozi.
Keď mi tú šunku balia, prisahala by som, že tam žiadny konček nie je. Možno priskakuje niekde cestou, kým kráčam domov a pohľad mám zamyslene zavŕtaný do chodníka pred sebou. Jeden fakt je, že doma je už v balíčku skoro vždy. Hoci niekto by mohol povedať: čo frfleš, buď rada že máš nie len na chlieb, ale aj na tú šunku. Koľkí by si to s tebou vymenili.
A vari je naozaj múdrejšie dať si tofu. Veď kedysi (a možno sa to veľmi nezmenilo) vraj všetky salámy boli "kvíkacie", teda také, ktoré keď ráno v mäsiarni začali robiť a zapli stroje, z tých sa ozývalo kvílenie (potkanov). Vždy mi to znelo ako úplná kravina, až kým sa spolužiačka, ktorá cez prázdniny brigádovala v mliekarňach, nepochválila, že ju na jej meniny hodili do kade s jogurtom. A iná spolužiačka po letnej brigáde prisahala, že nevezme do úst čokoládové keksy. Odvtedy sa radšej nad ničím takým nezamýšľam, aby som si nemusela myslieť, že potrava je len pre silné žalúdky.
Včerajšia udalosť ma však definitívne utvrdila v tom, že pes je predsa len zakopaný v mäsiaroch. Asi mám na čele napísané "milujem končeky", lebo dnes mi v malom mäsiarstve blízko nášho domu otvorene chceli nanútiť celý zvyšný kus moravského mäska. Aj keď som si pýtala iba 20 deka, vraj si musím kúpiť celých 24 aj s končekom, lebo že oni nie sú hypermarket, ktorý to môže dať do odpadu. A že keď si kupujem krájaný chlieb, a chcem len pekné plátky, tiež vraj musím zobrat celé balenie. Fíííííííha. Netušila som, že si vlastne kupujem aj odpad.
Aj keď som musela oceniť, že pani mäsiarka aspoň nešvindľovala, pekne som ju poprosila, aby mi ten odpad, ktorý oni nechcú, nedávala, lebo ho nechcem ani ja. A keďže bola sobota, pár minút pred záverečnou, konček ostal v mäsiarni, a ja som si niesla domov len 21 deka statočných bezkončekových. A zmyslela som si dať patentovať zlepšovací návrh: šunku by mohli vyrábať v tvare kolesa - takého, na akom sa deti učia plávať. Problém s končekmi a švindľovaním by bol vyriešený a pes by mohol behať po dvore.
... ale jasné... kým nejde o život... a pri končekoch z tehličky šunky naozaj o život nejde. A keby o život išlo, kľudne by som jedla samé končeky, alebo suchý chlieb, alebo, keby išlo o tých, ktorých mám rada, kľudne aj nič.
Ale dúfam, že ste sa aspon pobavili - lebo mne vlastne išlo o to, a nie o konček :)