Na chvíľu sa mi stratila z očí, kým som sa rozhodovala, koľko nám treba masla, banánov, rožkov a toaleťáku, aby sa mi za pokladňou priplietla do cesty zas. Z druhej strany výkladu, za sklom, totiž zbadala svoju sestru.
"Ľúbim ťa!", zvolala na ňu radostne a pekne nahlas, aby jej slová bolo počuť cez hrubé sklo.
Jej o niečo staršia kópia veselo prikyvovala hlavou z druhej strany.
"Kúpili sme mliečko. A keksíky. Aj pre teba!", pokračovala Lujza.
Videla som ju pred pár dňami, ale ešte stále sa z toho teším. Krásne slová rozžiarili tváre aj ostatným, nie len mne. A to si malá Lujza vôbec nevšimla, koľko má obdivovateľov. Žiadne divadlo pre seba ani pre druhých. V tej chvíli tam bola len ona a jej najmilšia sestra za sklom.
A tak mi malá krásna Lujza pripomenula (niežeby som to nevedela), koľko skvelých lások možno za jeden život zažiť. Láska medzi súrodencami je jednou z nich. Zďaleka nie je dopriata každému. Neušla sa jedináčikom, ktorí by boli kedysi za ňu dali čokoľvek, ale potom si zvykli. Ani mnohým, ktorí ostali rozhádaní, odmlčaní, vzdialení na míle, hoci aj pod jednou strechou. Nemusím viac písať - každý vieme svoje.
Skvelá sestra je dar. Privilégium, ktoré nemá každý. Ja našťastie áno. Pretože moja sestra je pri mne aj keď je ďaleko a nevoláme si každý deň. Ale keď potrebujem odcestovať ako minule, tak prifrčí vlakom aj na týždeň a nahradí ma: opatruje našu mamu namiesto mňa. Hovoríte: jasné, veď je to aj jej mama, že? V poriadku.
Ale my sme v jednom byte s mamou aj so svokrou. A moja sestra, keď ma vystrieda, opatruje aj moju svokru. A to je už celkom iný level, lebo je možné, že to z nej robí jedinú sestru tohto druhu na svete.
V krásnej malej Lujze zo samoobsluhy som pred pár dňami videla seba. Aj my sme si delili čokoládu na polovičku, zaspávali v detskej izbe s hlávkami pri sebe, tešili sa s rovnakej gašparkovskej čiapky. Nezabudnuteľné červeno-biele sponky do vlasov, ktoré mi doniesla z Bulharska, som nosila, až kým sa nerozpadli.
Prečo sa jedna skvelá sestra z detstva stratí a iná vytrvá - nemám tušenia. Celkom mi stačí, že ja patrím do tej druhej skupiny. Malá Lujza by raz mohla tiež. Aspoň dúfam. A zo srdca jej to prajem.
