V tej chvíli Vás to zabolí viac, ako keby tam boli obkresľovali vás. Toho, koho tam nakreslili, už nebolí nič. Vás však zasiahne všetka bolesť tých, čo boli pri tom, aj tých, ktorých sa to týka. Bolesť všetkých, ktorým prišli povedať smutnú správu, a ktorí sa ešte ani nezačali spamätávať z toho, že niekto, s kým sa ešte v ten deň ráno smiali, si uz večeru s nimi nedá. Bolí to stonásobne viac, ak vám to všetko pripomenie niečo, čo ste už zažili, lebo sa to stalo aj niekomu z vašich blízkych.
Krikľavá farba ostáva na mieste dlho. A než ju podrážky chodcov a pneumatiky áut zašpinia a zoderú, a než ju zmyje sneh a dážď, ešte vám párkrát udrie do očí, aj do srdca s pocitmi, ktore vám to prinesie).
Neviem, prečo tie značky musia robiť takto, ale tí, čo to robia, to vedia. Iste sa to nedá robit inak, lebo by to robili inak.
Krikľavoorandžová farba vyznačovacieho spreja - je smutnejšia ako čierna. Je to najsmutnejšia farba na svete :(
Miesto nehody
Či chcete, či nie - to miesto udrie do očí každému. Neprehliadnuteľné a veľavravné krúžky, krížiky, obrysy auta či tela, označené výrazným orandžovým sprejom. Tu sa stalo to, o čom ste nechtiac začuli v správach televízie, bažiacej po senzáciách, a čo vás primälo obrátiť sa k nej chrbtom, o to rýchlejšie, že sa spomenulo miesto len pár metrov od vášho bytu. Tak blizko, aby ste mohli pomôct, ste neboli, a kto vie, či by ste pomôcť ešte mohli alebo vedeli. Nič na tom nezmeníte, nuž, viac o tom vedieť, ani to vidieť - nepotrebujete. A predsa si vás to nájde, kráčajúc zamyslených do práce, či na nákup.