Simona Švandová
ciel cesty
Človek sa vraj čistí slzami a umocňuje svoju (vnútornú) silu skutkami, ktoré neskúsil. Kráčať tam, kde končia stopy iných, v diaľke vidieť svetlo.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
šialeny človek, ktorý rád rozveseľuje ľudí navôkol no na druhej strane krehký človek, ktorý potrebuje pocit, že je ľúbený. taká malá cica ;) Zoznam autorových rubrík: kratke úvahy, Súkromné, Nezaradené
kratke úvahy
Simona Švandová
o zábave a "iných" prioritách ...
Celý život nám vtĺkajú do hlavy, že najdôležitejšie je, vedieť si určiť priority – kamaráti, súrodenci, najlepší kamarát/ka ..Príde však moment, keď sa všetko obráti. Veselí sú smutní, múdri hlúpejú a naopak.
Simona Švandová
moment
Život je ako križovatka, čím viac informácií vieš, tým viac ti odhaľuje svoju pointu. Riešime však veľakrát to, čo riešiť netreba, dožadujeme sa odpovede, namiesto toho , aby sme za tým dali bodku. Človek je však slobodný len vtedy, ak vie, že sa rozhodol bez nátlaku ..
Simona Švandová
druhé šance
Už zas.. začula som tieto slová a nato treskot dverí .. Slová , po záruke šťastného konca. Veľakrát stojíme pri druhých v snahe im pomôcť kamarátke utierame slzy, kamarátovi prikyvujeme na pive. Drvíme v sebe zlé pocity, snažíme si zašiť rany bez toho, aby nám ostala jazva...
Simona Švandová
šanca
Často krát vraj príliš dlho pozeráme na zavreté dvere, že nevidíme ďalšie, ktoré sa nám otvorili. Naše oči, duša musí v niečo/ niekoho veriť. Ťažko sa však verí, ešte ťažšie dôveruje, keď viete, že váš postup bol správny, ale cieľ sa minul účinku a vy ste znova v slepej uličke ..
Simona Švandová
ľady
Vraj čas zahojí všetky rany. Čo však s jazvami, ktoré bolia a ľuďmi, čo nám tam sypú soľ naďalej ?! Poznám však príbehy so šťastným koncom, i menej šťastným.. Mne však bolo odmala vštepované sa nevzdať, nikdy.
Simona Švandová
tam, kde sa neumiera
Spala, dlho, veľmi dlho ... na druhej strane rieky sa pohojdávali konáre stromov, jesenné slnko hrialo z posledných síl ... aj tá na druhej strane rieky z posledných síl.., ale dýchala. Vtedy, keď zanechávala stopy v piesku a prstom si rada kreslila. Teraz ticho pomrnkávala. Odrazu uvidela pred sebou plávať labuť, niekoho jej pripomínala, čím bližšie k nej plávala, tým viac vlnila hladinu rieky.
Simona Švandová
ako plachtiť životom
Život je ako plachetnica zmietajúca sa na mori lásky, priateľstva, ale aj zloby , podlosti a falošnosti. Čo človeka vraj nezabije, to ho vraj posilní. Takou teóriou prerážajú majstri slova, ale ...Čo keď vaša plachetnica má od prvopočiatku úplne iný smer?!
