Simona Švandová
lekcie života
Jediný okamih a tvoj život môže mať úplne iné nasmerovanie. Ľudia, ktorí do nášho života prídu , ale aj z neho odídu sú indície k našej ďalšej existencii.
šialeny človek, ktorý rád rozveseľuje ľudí navôkol no na druhej strane krehký človek, ktorý potrebuje pocit, že je ľúbený. taká malá cica ;) Zoznam autorových rubrík: kratke úvahy, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Simona Švandová
pondelkova uvaha ..
,,Človek si nemôže vybrať ako sa cíti, ale môže si vybrať, čo s tým urobí ..“ Takýto status „zabila“ jedna známa na sociálnej sieti. Celkom fajn idea na začiatok týždňa – pomyslela som si.
Simona Švandová
pod povrchom
Niekedy veci plávajú tak blízko, že ich v podstate nevidíme, možno nechceme ..Absurde prikyvujeme veciam a strácame úctu k ľuďom...
Simona Švandová
rozpravka 21. storocia
Raz, niekedy veľmi dávno som snívala o princoch a chcela som byť princeznou ..vtedy boli pre mňa rozprávky skutočnosť, ktorú som chcela niekedy prežiť.
Simona Švandová
čas (ne)dobrý, ale lepší
Kto nesníva, nežije. Počula som to najmenej 10x za svoj život. Vždy to bolo „klišé“, ktoré som do seba dostala na chvíľu, ale v sekunde to zo mňa vyprchalo, tak ako minerálka na mojom stole.
Simona Švandová
aj tak sa da(pre)zit
Cítila sa ako hlúpe mača visiace na konári. Povedala si raz, kedysi veľmi dávno, že bude ženou božskou. Stalo sa. Chlapi ju milovali, ženy nenávideli. Ona si svoju slávu užívala zriedkavo asi tak, ako slnko na stretnutí s dúhou.
Simona Švandová
prečo (ne)milujeme
Lásky sa buď opiješ tak, že ju už budeš chcieť piť stále, alebo už nikdy.. Prchavý nápoj, ktorý si berie celého človeka...
Simona Švandová
Je fajn
Je fajn, keď pocítiš ten pocit slobody. Odrazu ti znova vonia vzduch, kde sa nachádzaš...Letný vietor je ten, ktorý je priaznivý, odfukuje všetko, fúka na lepšie časy
Simona Švandová
Tam, kde slzy nevonaju(len) smutkom
Hlúpa náhoda a žiaden zachytný bod. Letíš vysoko k oblakom akeď klesáš, mysliac si, že do samotného pekla. Spytuješ sa sám seba, hľadáš, sonduješ.
Simona Švandová
Tam, kde sa neumiera ...
Spala, dlho, veľmi dlho ... na druhej strane rieky sa pohojdávali konáre stromov, jesenné slnko hrialo z posledných síl ... aj tá na druhej strane rieky z posledných síl.., ale dýchala.
