Túto knihu mi odporučila jedna špeciálna pedagogička, ktorá ma dostala na starosť namiesto logopedičky. Myslím si, že sme si takpovediac "padli do oka" ešte skôr, ako som čo i len tušila, že dvere, na ktoré raz zaklopem, budú práve jej.
Snažila sa mi laicky vysvetliť, čo sa v mojom mozgu vlastne udialo a i ona verila tomu, že jednáho dňa budem zasa v poriadku. Vychádzala z toho, že som ešte mladá, z mojej životosprávy i celkového životného štýlu.
Tí, čo ma poznajú, vedia, že občas to so mnou nie je ľahké. Až príliš sa totiž líšim od zaužívaného normálu.
Možno aj toto je teraz mojou devízou, tak ako ňou kedysi bola moja neznalosť problematiky, ktorá sa zo dňa na deň vkradla do môjho života. Nevedela som, že niečo sa proste nedá, a myslím, že vpred ma denne ženie i to, že som bola zvyknutá prekonávať sama seba. Najvýraznejšie som to cítila asi v posilňovni a pri behu.
Môj kamarát mi raz povedal: "Sme bežci. Sme silní. Nikdy sa nevzdávame." Tak ako som si jeho slová opakovala pri behu poľnou cestou, či nedokončeným obchvatom mesta, keď som už nevládala, tak si ich opakujem aj dnes.
Mojimi rukami prešlo množstvo kníh. Dnešná návšteva bola priam prekvapená z toho, že videla toľko kníh pokope. Vraj je to už v dnešnej dobe nevídaný jav.
Som rada, že sú to práve knižky, ktoré mi vypĺňajú dni, a múdrosť v nich ukrytá.
Množstvo z nadobudných vedomostí, som si v knihe Normana Doidga iba overila. Pochopila som, na akom princípe sú založené. No najkrajšia pre mňa bola informácia, že náš mozog nie je ako pevne zapojený stroj, ale že má úžasnú schopnosť sa reorganizovať. Existuje veľa ľudí, ktorí toho boli príkladom.
Skutočne, náš mozog nevie rozlišovať medzi realitou a predstavou. A že práve z tejto zdanlivo zanedbateľnej skutočnosti sa dá vyťažiť. Mnohí by mávli rukou a povedali, že nemá zmysel sa tým zaoberať. Ak Vám to však povie niekoľko ľudí, ktorí nie sú v kontakte, začnete sa nad tým zamýšlať. A ak zažijete niečo, čo nedokážu pochopiť ani ľudia, ktorý tento dokonalý stroj niekoľko rokov študovali, možno i uveríte.
Jasné, papier znesie veľa. Ak však zmýšľate takto, ďalej už neplytvajte svojim drahocenným časom a nečítajte ani tento článok až do konca. Nemá to význam. V dobrom.
Myslím si, že ľudia, ktorí napísali množstvo kníh, sú uznávaní odbornou verejnosťou, či majú za sebou preukázateľné výsledky, ktoré sa dajú overiť, nehovoria len tak do vetra. Možno už len dávno pochopili to, čo ja nedávno - že to, čo vedia si nemajú nechať iba pre seba a podeliť sa o svoje znalosti so svetom.
