Nedvíha, už zasa nedvíha. Ani neodpisuje. Ktovie, čo s ňou je...
Hrám sa so synom, náhle mi zvoní telefón. Šéf. To musím dvihnúť...
Existujú rôzne pohľady a v súčasnej dobe sme si zvykli, že ak nám niekto dlhšie ako hodinu nedvíha mobil, alebo nám behom dňa neodpíše na mail, určite sa s ním niečo stalo. Stopro!
Veľa krát som sa už dostala do situácie, kedy mi zúfalo vyzváňal mobil na stole a ja som maľovala. Samozrejme, nezdvihla som.
Alebo bol na opačnom konci bytu a ja som práve mala niečo rozrobené. Nie, pre mňa to neni, že sa zdvihnem a idem. O pár sekúnd som naspäť. Mne to trvá nikoľko minú. Takže sa často stáva, že si v duchu zaspievam refrén známej pesničky: "Dnes sa aj tak nikam nedovoláš..." Ako si to môžem dovoliť??? Jednoducho! A zistila som, že ani top menežéri nemusia stále "sedieť na telefóne". Nemusia, lebo nechcú.
My všetci sa tak veľmi bojíme, že si niečo podobné nedovolíme. Alebo možno raz...
Ja osobne som si vždy želala stať sa nezávislejšou na mobile. Podarilo sa. Jasne, išlo ma rozhodiť, keď mi môj supermoderný dotykový telefón padol na dlažbu tak nešťastne, že som ho rovno mohla dať synovi na hranie. A tak som si kúpila telefón o niekoľko tried nižší. Pomalší procesor, menší displej. Ak nemám čo robiť, na maily z neho pohodlne odpíšem. Častokrát sa k počítaču niekoľko dní nedostanem. A veľmi často sa stane, že nejaký mail prehliadnem.
Nedávno sa mi jeden priateľ ospravedlňoval, že odpísal až o niekoľko dní. A? Niekedy sme na odpoveď čakali 10 dní a bolo to v poriadku, dnes, ak nepríde do 10 minút, začíname byť nervózni. To som mu aj napísala. Odpovedal vtedy, kedy chcel. Aj ja mu napíšem, kedy chcem. To však neznamená, že mi na všetko musí hneď odpovedať.
Počtom neprečítaných mailov vo svojej schránke sa nerada chválil. Môj manžel na margo toho iba poznamenal: "Tebe je asi zbytočné posielať nejaký mail, že?" Niektorí vedia, že im odpoveď príde rýchlo, mnoho mailov ani na odpoveď nečaká. A ten zbytok? Zrejme to nebolo pre mňa až také dôležité...
Stávame sa otrokmi a mne sa veľmi páčia nápisy na podnikoch - nemáme wi-fi, rozprávajte sa mezi sebou. Ozik, viete ako sa má Váš sused? Že nie? Nemá predsa facebook!!!
Chcem, aby sme začali rozlišovať medzi tým, čo je pre nás naozaj dôležité a tým, čo sa ako dôležité tvári.
Zvoní mi telefón, tak budem končiť. :D
Jasne, môže vyzváňať aj hodinu, no čo ak je to dôležité?
