Že som niekam prišla namiesto o pol jedenástej, o pol dvanástej, bol síce v nedeľu "problém", ale nešla som do kostola, čiže... Nebol :)
Ani nasledujúce dni voľna to problém nebol. Nevadilo, že sme išli spať o 11tej večer a vstávali o deviatej ráno. No včera večer to už problém bol. "Maaaamiiiii, ešte chvíľu," žobronili deti hrajúce sa vonku. Nechápali, prečo majú ísť dnu, navečerať sa a do sprchy, keď vonku ešte svieti slnko. A rovnako dnes ráno nechápali, prečo majú vstávať, keď slnko rozospato svieti do okna... Žiaľ, čas posunuli, školu nie... Nezačína o deviatej, ale o ôsmej, biologicky vzaté, o hodinu skôr. Úbohé deti.
"Ale veď tebe to môže byť jedno," povedal ktosi na moju adresu. "Ty sa časom neriadiš." Nie,neriadim, do tej miery, keď viem, že o trištvrte na osem majú byť deti v škole a v škôlke, ja o desiatej u konkrétneho lekára, že o ôsmej večer mám stretnutie... Neriadim sa časom, pokiaľ sa jedná o moje raňajky, o to, kedy budem upratovať, kedy operiem, umyjem riad, niečo namaľujem. Tu čas nezohráva nijakú podstatnú úlohu. Iba je.
Ale... Som dospelá a aj ja som dnes ráno mala problém. Bolo ešte šero, keď som vstávala a myslela som na všetkých, ktorí už o šiestej musia byť v práci. Že sa mali lepšie učiť, pozitívnejšie myslieť?
Kamarát mi povedal, že čas sa posúva preto, aby sa ušetrilo na osvetlení. Nepátram po tom, v akom storočí to bolo zavedené, len ma udivuje, že stále sa riadime niečim, čo už dávno nemá opodstatnenie. "Ušetriť na čom?" spýtala som sa nechápavo. "A ľudia akože čo? Či to je vedľajšie," zlízol si aj to, čo mu nepatrilo. V dnešnej dobe sú takmer všade osvetlenia využívajúce LED technológiu, senzory pohybu a neviem čo ešte. Taký aký má toto novodobé mučenie , najmä detí, význam? Jestvuje niekto, kto mi dokáže dať uspokojujúcu odpoveď. Že to tak bolo vždy a nikto sa nesťažoval? Tak si zbaľte do kabelky počítač, ktorý váži dvesto kíl, pridajte k nemu mobil veľkosti tehly a huráááá do práce. Autobusom, nie autom, ktoré má dnes už skoro každý...
V akom svete to žijeme? Na jednej strane disponujeme všetkými možnými výdobytkami techniky a na tej druhej... Sme zaspali dobu. Ideme sami proti sebe, ubližujeme sebe, svojim deťom a úplne pokojne sa na to dívame.
Povedala som, že posun času vymyslel nejaký megablbec, ktorý nemal deti. A teraz k tomu pridávam - nemal čo robiť, bolo mu jedno, či vstal o 11tej dopoludnia alebo na pravé poludnie. Myslím, že všetci, ktorých budík zvoní pred šiestou ráno, mi dajú za pravdu.
A ešte niečo - nedávno som čítala článok, v ktorom včasné vstávanie do práce prirovnávali k mučeniu. Údajne by zamestnanci mali chodiť do práce na 10tu dopoludnia, dokonca aj deti do školy.Súviselo to s výkonnosťou organizmu. Ak je skoré vstávanie mučenie, čo je potom toto???
