
Niekoľko dní po sebe majú miestni obyvatelia možnosť stretávať akúsi "šibnutú" ženskú na vozíku. Trápi sa, vidno. No napriek tomu sa usmieva. Niečo mi tu nehrá...
Pred rokom a pol som sa pozrela do oči tejktorunetrebamenovať. Poďakovala som sa a vrátila sa späť tam, kde na mňa čakalo kopec práce. Naučiť sa ovládať svoje končatiny, jazyk. Naučiť sa dýchať, jesť. Naučiť sa žiť.
Po niekoľkých mesiacoch otvorene priznávam, že sa cítim šťastná.
"Ale to predsa nemôže byť. Ja chodím, som relatívne zdravý, a šťastný nie som."
"Prečo?"
"Čo prečo? Veď prší!"
"Jeeeej, príroda sa umýva. A vďaka dažďu máme čo piť. Prenikne do hlbín Zeme a daruje nám sám seba."
Aj to je pohľad.
Ja len, že teším sa, keď svieti slnko. Teším sa, že prší. Teším sa, že viem ráno vstať z postele. A som vďačná za každé nové ráno.
Šťastie a vďačnosť. Tie ma sprevádzajú vari na každom kroku.
Podľa mnohých mi preplo. Nesprávam sa tak, ako by očakávali. Z vozíka užasnuto hľadím na práve kvitnúcu fialku. Ako ju ovoňať a neodtrhnúť???
Moje vnímanie reality sa dá prirovnať ku vnímaniu reality malého dieťaťa. Už aj môj syn ma berie ako seberovnú. Nuž čo, strácam autoritu... A načo nám je autorita, keď sa aj bez nej vieme k sebe chovať pekne? Načo nám je nezmyselné uzurpovanie si moci? Prečo nerešpektujeme jeden druhého, jeho potreby, jeho túžby, jeho nedokonalosti? Prečo je odpoveď"Nie" iná ako "Áno"?
Kamarátka sa včera tešila i mala výčitky zároveň. Minula pre niektorých možno zanedbateľný obnos peňazí. Nie, nekupovala blbosti, ani nič na seba. Skôr to boli veľmi praktické veci.
Vtedy som jej povedala: "Teš sa. Sme tu iba raz!"
Obavy skutočne nemajú význam. Aj ja som sa obávala. Že nepodám výkon, aký sa odo mňa očakáva. Nepodala som. Namiesto toho som ležala v kóme. A? Svet sa točí aj ďalej, stromy rastú, kvety kvitnú...
Nič sa nezmenilo. Iba ja.
Občas zle zrozumiteľným hlasom poviem: "Ale ja som šťastná."
Zatiaľ mi iba jeden človek povedal: "A vieš, že Ti verím?"
Som šťastná, pretože som. A šťastný môže byť ktokoľvek z nás. Je úplne fuk, koľko má peňazí, či je zdravý alebo chorý, či žije v ideálnom partnerstve alebo nie. Nezáleží na tom. Záleží na tom, čo si myslíme. Záleží na stave našej mysle.
Tak padám, idem ovoňať tie fialky. ;)