Viem, že nie som vzorkou obyvateľstva. Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, ktoré pochádza z úst, či pera Rousseauho: " Ak sa vydáte opačným smerom, než je zvykom, takmer vždy urobíte dobre."
Taktiež sú mi blízke slová Matky Terezy: " Keby si každý zamietol pred vlastnými dverami, bol by celý svet čistý."
Nejde mi o to, niekoho prehovárať, či mu vnucovať svoj názor. Chcem len motivovať všetkých váhajúcich a povedať si svoj názor. Nič viac a nič menej, iba svoj názor.
Od istého času dávam prednosť ovociu a zelenine zo záhradky. Zvyčajne nie je také krásne ako zobchodu, no to ma iba utvrdzuje v tom, že bolo pestované bez použitia akýchkoľvek pesticídov,či drahých postrekov.
Škaredé, no predsa krásne.
Už aj môj manžel vie, že s ovocím, či zeleninou kúpeným kdesi v obchodnom reťazci, u mňa nepochodí. Jasné, grepy, či limetky, ktoré si dávam do vody, mi u nás sotva niekto dopestuje. Budúce leto však musím skúsiť nejakú tu marhuľu, či slivku. Hádam by sa mi mohlo podariť vypestovať medovku alebo mätu. Možno oboje. Určite dám vedieť. :)
Ovocie a zeleninu zo záhradky mám rada nielen preto, že mi neni jedno, čo všetko v potrave jeme. Zároveň s radasťou budem tou, ktorá svojou troškou vody prispeje do mlyna a podporí tak miestnych pestovateľov.
A tá vôňa a chuť... Skúste sa raz zahryznúť do paradajky kúpenej kdesi v sieti obchodov, a tej, ktorú máte od kohosi, kto sa síce o plodiny musel starať, no z danej paradajky cítite Slnko, lásku, plnú chuť. Jasne, aj po Vás to chce o čosi viac práce než len hodiť do nákupného košíka a následne pípnuť pri pokladni.
Tu ma napadá jeden vtip.
Viete kedy kura posledný krát pípne?
V Tescu pri pokladni.
Keď sme pri tom mäse. Ja osobne ho nejem, hoci mnoho ľudí mi už povedalo, že nerobím dobre. Tak nerobím. Ako však môžem vedieť, že v budúcom živote nebudem nejakou kravou, či prasaťom chovaným na bitúnok, alebo pstruhom niekde v chovnom rybníku?
Moje deti jedia to, čo im chutí. Nezabudnem na to, ako moja šesťročná dcéra hľadala v patizóne mäso. :) Na jej sklamanie, márne. :)
No aj v prípade mäsa radšej volím cestu domáceho chovu, než čohosi, čo sa síce na mäso podobá, no už počas varenia zistím, že sa to tak najmä tvárilo.
Neviem, osobne si myslím, že viac mi dá šalát zo záhradky, než kura z Kauflandu.
Nebavme sa teraz o uhlíkovej stope, či hladomore, ktorý celkom zbytočne sužuje časť našej planéty.
Častý argument, ktorý ešte počúvam je, že kde na to všetko vziať.
Ja som to vyriešila jednoducho. Namiesto antibiotického mäsa som si kúpila u miestneho pestovateľa kilo paradajok. Na obed je miesto rezňov varená šošovica, či fazuľový prívarok. Mimochodom, kdesi som čítala, že je to práve fazuľa, čo obsahuje viacej bielkovín ako mäso.
Všetko je len otázka zvyku. A ten trvá vybudobať 21 dní. Jasne, nejdem zajtra kopať krompáčom. No boli časy, keď som bez problémov odbehla 22 km a nejedla som mäso.
Namiesto toho som si to namierila tam, kde sa denne s láskou starajú o to, čo vložím do svojich úst.
Nenadarmo sa hovorí, že sme tým, čo jeme. ;)
