Každý má právo na vlastný názor. A každý má právo stravovať sa ako chce. U mňa je to otázka presvedčenia. A ako som pochopila, s vegánstvom v rámci rodiny zájdem ďalej ako s vitariánstvom. Ale o tom snáď inokedy.
Veru, čudný pohľad vyčarovala predavačka, keď som si pýtala peňaženku, ako mám v ruke, ale nekoženú. Veď tá moja je takmer nová a kožená. To sú ale móresy. Nuž, každý na to môžeme hľadieť nejak.
Gebuziny, ktoré mi nosili v nemocnici ako kvázi vegetariánsku stravu, som odmietala jesť Neraz sa teda stalo, že "za obeť" padla príloha, prípadne aj s omáčkou, rodinných príslušníkov, ktorí mi robili doprovod.
V Národnom rehabilitačnom centre nemali výhrady voči vegetariánstvu, občas som nechápala istého chalana (vysokohorský nosič), ktorý spolu s hŕstkou ďaľších sedel pri našom stole, že boli jedlá, ktorých sa ani nedotkol a radšej ostal hladný. Dnes už to chápem. Zároveň by som sa všetkých zbehlých vegetariánov spýtala, odkedy kuracie mäso patrí do vegetariánskeho jedálnička. Podľa mňa, medzery mala skôr diétna sestra, či čo to je, hlavne, že to má vysokoškolský titul. :)
V liečebnom ústave Marína s tým už problém mali, pretože som nemala žiadne potvrdenie od lekára. Napokon však mojej žiadosti vyhoveli. Časom som si objednávala niektoré jedlá určené "normálnym" ľuďom a s pánom, čo sedel pri našom stole som mäso menila za zeleninu. :)
Vo fitnesscentre, kam som chodila, som sa hádala s fyzioterapeutom, že namiesto srvátkového proteínu budem piť konopný. Vysmial ma. Že z toho mi svaly neporastú. Mne však stačí pohľad na rôzne vyšportovaných mmužov, ktorí srvátkový protein nepijú a pijú práve ten konopný.
Na rehabilitačnom pobyte v Rakúskom Bisambergu som dni začínala miskou "raw" konopnej kaše s chia semienkami a s čerstvým ovocím. Robím tak dodnes. Častokrát sa zarobená kaša počas môjho pobytu v kúpeľni stratí v synovom žalúdku. :)
Postupne som sa stala vitariánkou. Lenže to bol fest problém. Všetky jedlá som chystala dvojmo a vôbec nehovorím o tom, keď sme sa vybrali niekam na návštevu... Na Mikuláša manžel v bioobchode strávil hodinu, kým mi čosi vybral. :)
Meniny, Vianoce... Pochopila som, že "tudy cesta nevede". A tak som urobila vegánsku vianočnú kapustnicu. Namiesto klasickej smotany som použila mandľovú, ostatné ingrediencie ostali nezmenené. Mala celkový úspech.
Na rad prišli vegánske bezlepkové lievance, deti ich spráskali ako nič.
Dnes vegánska večera, opäť dopadla na výbornú.
Kým vo vitariánstve som bola v neustálom konflikte s okolím, zistila som, že vegánstvo mi ponúka takmer neomedzené možnosti. Opäť môžem byť plnohodnotnou matkou a zárovaň človekom, ktorý netrávi kopec času pri kuchynskej linke. Úplne sme odfiltrovali mäso, kravské mlieko, vajcia, biely cukor, rafinovanú soľ a lepok.
Jasne, nemôžem ovplyvniť to, čo jedia deti a manžel inde - u babky, v škole, v škôlke, v práci... No dúfam, že som našla schodnú cestu pre všetkých.
Nechcem, aby ma niekto presviedčal na to, či ono. V podstate, najlepšie si rozumiem ja sama a rovnako ako si slobodne nechávam zvoliť spôsob stravovania iných, uzurpujem si ho i ja. :)
