andrea svitekova
Rozbroje
Snáď zbieha sa k vojne alebo k ťažkým bojom keď zo všetkých strán všetci zbroja.
Moje "racio" ma raz zabije... Zoznam autorových rubrík: Poézia, ExperimenT, Súkromné úvahy, Nezaradené
Snáď zbieha sa k vojne alebo k ťažkým bojom keď zo všetkých strán všetci zbroja.
Na tvoju počesť zapálim si cigaretu. Každým vdychom tohto jedu pripomínam si chuť tvojich pier.
Konečne som došla na to ako zdrhnuť z reality. Ako újsť mojim myšlienkam, ktoré mi nedajú pokoj ani na hajzli.
V poslednej kvapke piva utopila som posledný náznak inteligencie a zahájila som fázu naučených pohybov... Snaha o rozhovor sa mení na nezrozumitľný blabot... Ten kto mi rozumie, je bohom požehnaný tvor predurčený na vyššie ciele:)
Túžba skrotím ťa ja velkú silu mám si úboha, nič nezmôžeš voči mne nemáš moc, si ničota, si slaboch ja zatvárim sa kyslo, škarede a viem, že zmizneš - umrieš.
Zvádzam boje s tou otrasnou myšlienkou na všetko sa vykašlať! Mám pre vás ďalšiu úvahu. Stará ošúchaná téma. Môže byť muž so ženou kamarát? Alebo žena s mužom kamarátka?
Opušťa ma zas sila ďalej žiť, kde stratil sa môj optimizmus a úsmev na tvari? Len vlečiem sa hore dole po záhrade, neviem čo so sebou...?
Človek priemerný nikdy nič nedotiahne do konca... Človek priemerný nikdy nevypne sa k výkonu... Človek priemerný nebeží, nestojí, len tak si pomaly ide po ulici...
Niekedy rozmyšlam, či je dobr0 v živote vedie, čo vlastne chcem. Každý tvrdí, že je nesmierne dôležité vedieť si stanoviť priority. Niekto si myslí, že bez toho, aby sme vedeli, čo chceme, sa nikam nepohneme. Je to určitý cieľ, nejaká túžba. Niečo, čo nás núti sa ráno zobúdzať a zapojiť sa do kolobehu života.
Tuto krátku basničku by som chcela venovať mojej najlepšej kamaratke,ktorá spolu so mnou prežíva všetky životné situácie, s ktorou sa spolu najviac nasmejeme a ktorá ma uteší,ked mi zas nejaky chlap zlomí srdce:)
Už z dialky ich kazdý spozná.Vygélované tmavé vlasy - najmodernejší účes, tmavé slnečné okuliare - najmodernejší model, farebné košielky a džínsy - najmodernejší strih. Vzrastom menší, žiarivý úsmev a svetoznáma gestika. Ach bože Taliani!
Lúbim ťa, ty moja utkvelá predstava. Lúbim ťa, ty zidealizovaný tvor. Lúbim ťa, ty bájka o statočnosti. Lúbim ťa, aj keď si úplne iný. Nenávidím ťa, ty skutočná podoba. Nenávidím ťa, ty realistická tvár. Nenávidím ťa, ty kritika spoločnosti. Nenávidím ťa, aj keď si stále milý.
Máte aj vy tak strašne radi rodinné oslavy? Po niekoľkých rokoch opäť stretnete svoje tety, ujov a ich rozkošné deťurence, ktoré sú dnes už skoro všetci ženatí a vydatí. Vypytujú sa, akoby sa spoločne dohodli,ako to s vami vyzerá, kde máte partnera či ako ide život...
Jedna neskúsená žena sa túla v meste a pozoruje všetko vôkol seba obdivuje tú zvláštnu zložitosť v ľuďoch a prostú krásu v malých deťoch
Každý mi hovorí: "Tebe sa žije ľahšie, si sebavedomá!" Len sa pousmejem a mením tému rozhovoru. Potom večer, cestou domov v autobuse, rozmýšlam, či to tak je.
Vaňa plná krvi Nikoho na blízku Myšlienky vo vzduchu Posledný krát vydýchla Už spí - je šťastná...
Vravíš, že z očí čítať vieš?! NEVERÍM! Pozriem sa na teba, no nemôžeš vo mne prečítať na čo myslím. Čítaš len to, čo chceš. Náhoda ti dopraje výhru, no málo čo sa vydarí. Si úbožiak, tvoje slová sú ochudobnené o vášeň a zvuk. Cudzie sa ti vravia dobre. Znejú ako rajská hudba, keď ti vychádzajú z úst. Tvoje oči sú priam na zemi jediné svojou krásou. Čo sa za nimi skrýva, vieš len ty.