andrea svitekova
Prírodný zákon
Teč rieka a odplav všetkú tú nenávisť, slabosť v ľuďoch, ktorá vedie k zúfalým činnom. Teč, aby sme vedeli, že svet sa ďalej hýbe a čas plynie.
Moje "racio" ma raz zabije... Zoznam autorových rubrík: Poézia, ExperimenT, Súkromné úvahy, Nezaradené
Teč rieka a odplav všetkú tú nenávisť, slabosť v ľuďoch, ktorá vedie k zúfalým činnom. Teč, aby sme vedeli, že svet sa ďalej hýbe a čas plynie.
Kvapka vody trblieta sa na tvojich zvodných perách, jazykom ochutnám jej dokonalosť.
Nože pomôž mi uzrieť svetlo ja nevidím do diaľky všetko tmavé zdá sa mi byť...
Ticho, ktoré tu zavládlo je nemé.... Nikde nič - samota hlasov sa ozýva na kilometre.
Ja na ružu podobám sa krásou a zvláštnosťou očarím, no ostňami bránim sa pred utrhnutím.
Zahlbiť sa do slov a vedieť čo znamenajú Pochopiť každú slabiku a prežívať chuť písmena.
Strach a prázdnota Zmocnili sa mojej duše Neistota, bezcielnost, úzkosť a ľahostajnosť voči celému svetu vládne v mojej hlave
Obité plece Zlomené srdce Odraté kolená Ona je šialená! V záchvate zúfalstva sebadeštrukcia opantala ma Kolotoč myšlienok nemôžem zastaviť sama Fyzicky zmorená Životom zničená Blúdim si po svete Úsmev zračí sa mi na tvári No chmúrne myšlienky v podvedomí ostali....