Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Ako dobre,
že máme okná proti sebe
Každý večer pozorujem
ako držíš v rukách
striebornú flautu
Vdychuješ jej život
a on uniká cez dierky,
ktoré si už nestihla chytiť
A pritom nežne popevuje
Raz smutne, raz veselo
Žije,
iba keď sa jej jemne dotýkaš
svojimi perami
a hladíš ju prstami
Už viem,
čím chcem byť,
keď vyrastiem
(augustová nedeľa 1993)
