Ladislav Svršek
Úryvky z neexistujúcich poviedok (II.)
Milan stál pred drevenou bráničkou. Zložil z ramena batoh a v bočnom vrecku nahmatal zväzok kľúčov. Zľahka otvoril na prvý pohľad trošku hrdzavý visací zámok a uvoľnil petlicu. Bráničku potiahol k sebe, vstúpil, zavrel za sebou, ale už nezamkol. Svetu pred sebou venoval jeden širokouhlý pohľad a hlboký nádych. Cestička z veľkých plochých kusov lámaného kameňa sa skratkou hnala k chalupe. Zvyšok predzáhradky bol tak troška prerastený trávnik, ktorému chýbala pravidelná údržba. Vlastne to bola lúka. Milan to poznal z nádychu. Presne takto voňajú v lete lúky na južných stráňach. Nevedel by presne pomenovať, čo cíti, ale spoľahlivo to odlišoval od vône rastlín v lese pri potoku. Pri potoku vždy cítil (okrem vône živice) vlhko, lopúchy a zvláštny práškový puch žihľavy -- aspoň takto si to sám pre seba vysvetľoval.
