Kedysi som si myslela, že to, ako žijem, môže niekto druhý a tak som sa aj k tomu stavala. Svoju nenávisť som obracala k svojim najbližším, lebo ich som vinila za to,z vlastnej neschopnosti. Len som sa ľutovala a točila v bludnom kruhu. Vteda som ešte nechápala, že tam, kde momentálne sme a to čo sme, v mnohom závisí od nás.
Priznám sa, že keď nastala určitá zmena vo mne - nedá sa povedať, že to bolo vtedy a vtedy, nebol to určitý okamih, alebo bod, ono sa to začalo postupne vyvíjať a rásť. Dôležitým bodom bola taká červená stopka, za ktorú som už nechcela ďalej ísť. Tá zmena vo mne bola nielen vonkajšia, ale hlavne vnútorná. Akoby sa človek dokázal zmeniť, bola to premena ako u chameleóna. Začala som sa na tie isté veci a tých istých ľudí pozerať iným pohľadom. Boli to tie isté veci a ľudia ako predtým, ale ja som zmenila uhoľ pohladu, postoj. Stal sa zo mňa úplne nový človek.
Vtedy som si uvedomila, že žijem iba raz a len na mne záleží, ako ho prežijem. Nie je to však niečo stále, je to iba cesta, ktorou chcem ísť a napredovať.
Preto chcem povzbudiť všetkých, ktorí sa odhodlávajú k zmene, nech ju urobia, lebo to naozaj stojí za to.
