A to napriek tomu, že veda sa neustále pokúša nachádzať aj alternatívne riešenia. Zatiaľ nie sú také, aby dokázali význam diéty vynulovať, dokonca ani príliš znížiť.
Napriek tomu, že na vzniku celiakie má vplyv aj dedičnosť, za jej plný rozvoj môže pravdepodobne nahromadenie viacerých príčin a skumulovanie nepriaznivých súvislostí.
Veľmi často na hovorí o stravovacích návykoch. Hľadajú súvislosti s dĺžkou kojenia, obdobím prechodu na zmiešanú stravu, prvým zaradením múčnych jedál do jedálnička detí. V poslednej dobe sa ukazujú byť oveľa dôležitejšie prekonané, ale hlavne nespoznané, najmä vírusové ochorenia (napr. rotavírusmi) drobných detí, dysbióza (viď aj predchádzajúce blogy) alebo infekcie spôsobené gram negatívnymi baktériami.
Preto sa v súvislosti s útlym vekom čoraz viac upozorňuje na obdobie tzv. „imunitného okna“. V období štvrtého až šiesteho mesiaca po narodení vtedy dieťatká štartujú svoj vlastný obranný systém, lebo im končí ochrana, ktorou ich po pôrode vybavila ich vlastná mama. Práve obdobie prerodu tvorby imunity je rizikové. Vtedy musia byť deti veľmi úzkostlivo chránené pred možnosťou nákazy mikroorganizmami (návštevy, pobyt vo veľkých kolektívoch, uzavretých miestnostiach, cestovanie verejnými prostriedkami, maznanie sa s celou rodinou, blízkymi i inými ľuďmi). Postupne sa ich mikrobióm stabilizuje a bunky imunitných orgánov nabiehajú do správneho režimu, ale v uvedenom štartovacom období sú obzvlášť citlivé na akúkoľvek infekciu. Ukazuje sa, že môže nielen škodiť v danom okamihu (v podobe náchylnosti k infekcii), ale mať nedozerné dôsledky v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Preto musia byť detičky v období „imunitného okna“ zodpovedne chránené.
Úplné vynechanie potravín s obsahom lepku a podobných látok prináša zvyčajne rýchle a úplne zreteľné zlepšenie celkového stavu osoby postihnutej celiakou. Skúsení vedia, že musia precízne sledovať zloženie všetkých potravín, ktoré sa im dostanú na stôl, lebo lepok obsahuje nielen pšenica, žito, jačmeň, špalda, raž, ovos, kalmut či tritikale a výrobky z nich, najmä múka. Nachádzať sa môžu aj v rôznych salámach, párkoch, iných mäsových výrobkoch, jogurtoch, müsli, pečive, koláčikoch alebo iných cukrovinkách, sušienkach, cestovinách z iných druhov múk (múčne zmesi), dokonca v údeninách. Veľký pozor si musia dávať aj na rôzne dochucovadlá, napr. kečup, sójovú omáčku, rôzne dresingy, nátierky, koreniny, prípadne aj ocot. Rovnako je potrebné dbať na výber priemyselne vyrábaných polotovarov, vrátane mrazených, najmä polievok, pudingov či náhrad mias i niektorých potravín pre vegetariánov či vegánov.
Preto ľudia, trpiaci na celiakiu, sú zväčša veľmi precízni pri obstarávaní potravín a totálne podrobne i absolútne dôsledne študujú etikety, najmä hromadne pripravovaných, resp. veľkovýrobou vyrábaných potravín.
A to je veľmi, veľmi, veľmi dôležité!!
Súbežnou prioritou je nutnosť hľadať také požívatiny, ktoré nahradia živiny, obsiahnuté v typických múčnych jedlách a lepok i jemu podobné látky neobsahujú. Ide najmä o ovocie, zeleninu, mäso, ryby a plody mora, technologicky nedotknuté mlieko a mliečne výrobky z neho pripravené (najmä kyslomliečne), ryžu, strukoviny, pohánku, proso, kukuricu, amarant (láskavec), orechy, jadrá, semená.
Dobrou možnosťou je využívanie náhrad, ktoré neobsahujú lepok a podobné látky. Napríklad múka kukuričná, ryžová, hrachová, mandľová, cícerová, pohánková, kokosová, ľanová, konopná, z vlašských orechov, kešu orechov, arašidová, maková, z chia semien či tapioková, čiroková alebo nopálová (z kaktusových listov). V ponuke sú dnes už aj bezlepkové múčne zmesi, ale treba si overiť dôveryhodnosť zdroja. Najlepšie u iných ľudí, ktorí trpia celiakiou a odskúšali ich ako zaručene bezpečné.
Dôležitou súčasťou tvorby jedálneho lístka u ľudí s celiakou je dbať na akurátny prísun vlákniny, ktorá má pri kompletizovaní ochranných a iniciovaní hojivých procesov na regeneráciu sliznice nezastupiteľné miesto (odkazujeme cteného čitateľa na predchádzajúce blogy, v ktorých sme sa, najmä potravinovej vláknine, venovali už niekoľkokrát). Okrem iných má vláknina výhody aj preto, lebo predstavuje najvýdatnejšie „krmivo“ pre „dobré mikroorganizmy“ (probiotiká). Napomáha nielen ich ukotveniu na povrchu sliznice čreva, ale vytvára optimálne podmienky pre ich množenie aj produkciu telu a zdraviu prospešných látok.
Ponuka probiotík pre ľudí s celiakiou je pomerne bohatá, napr. Lactobacillus acidophilus, Lactobacollus lactis, Lactobacillus casei, no z laktobacilov hlavne Lactobacillus rhamnosus a Lacobacillus reuteri, tiež bifidobaktérie najmä Bifidobacterium longum, Bifidobacterium breve, Bififobacterium lactis, Bifidobacterium bifidum alebo Bifidobacterium infantis.
Keď sme v úvode kapitoly nazvali celiakiu chorobou dnes známou i neznámou, mala táto téza zohľadňovať hlavne skúsenosť, že zdravých nezaujíma, ale keď sa znenazdajky zjaví, spravidla trvá dosť dlhú dobu, pokiaľ sa na to príde. No hlavne prináša jeden neúprosný fakt. Raz vzniknutá už svojho „hostiteľa“ bude sprevádzať celým jeho ďalším životom. A napriek tomu, že súčasnosť prináša stále nové priaznivé impulzy do jej liečby, priam otrocké dodržiavanie princípov bezlepkovej diéty je stále najistejšou cestou ako zvládnuť akútny nápor, vyplývajúci z poškodenia sliznice čreva a docieliť dlhodobú remisiu (pokojové obdobie).
Je to veľká skúška odriekania, ale aj sebadisciplíny, lebo každý i ten najmenší prehrešok, v podobe porušenia zásad bezlepkovej diéty, črevo kruto trestá a všetko pozitívne dokáže zmazať. Preto sme sa diéte pri tvorbe ozdravného plánu chorých s celiakiou venovali viac ako iným spôsobom liečby.
Aj s nádejou, že naša informácia môže byť prospešná pre tých, ktorí ju dostanú, no zatiaľ o tom ešte nevedia ...
V ďalšom príspevku zmeníme tému.
