Postihuje hlavne sliznicu tenkého čreva a extrémne vybičuje imunitný systém, neskôr ho značne poškodí a naštartuje mnohorakú výživovú poruchu, ktorej vyústenie môže byť život ohrozujúce.
Údaje o výskyte celiakie sa aj v odbornej literatúre diametrálne líšia. Od jedného prípadu na sto obyvateľov, po 1:3000. U nás sa predpokladá rozpätie 1:250-1:1250, pričom sa konštatuje, že iba 5% postihnutých svoju diagnózu pozná. Zvyšok o nej buď nevie, myslí si, že trpí niečím celkom iným, má postihnutie iných orgánových systémov alebo ide o tzv. bezpríznakovú (asymptomatickú) formu celiakie, ktorá „čaká“ na svoju dobu vzplanutia, kedy „udrie“ naplno.
Najnovšie prestížne odborné práce udávajú, že výskyt celiakie v Európe je omnoho vyšší, než sa pôvodne predpokladalo. Postihuje 1-3% populácie, resp. jedno dieťa z 90-500, čo je priam varujúce.
Zaujímavosťou je, že podľa niektorých literárnych zdrojov sa ochorenie v Európe viac vyskytuje v severnejších krajinách a ženy bývajú častejšie postihnuté. U detí sa prejavuje hlavne v druhom až treťom roku života, najmä po pridaní múčnych jedál. Na druhej strane písomné údaje uvádzajú, že ľudia v Japonsku a Afrike celiakiu (vraj) vôbec nemávajú, ale ani to už dnes celkom neplatí.
Na vzniku celiakie sa podieľa viacero faktorov. Niektoré skupiny obyvateľstva sú náchylnejšie ako ostatné. Týka sa to najmä dvoch nasledujúcich generácií postihnutých touto chorobou (ich deti a vnúčatá). Rizikoví sú aj cukrovkári (diabetici), najmä závislí na inzulíne, ľudia, ktorí majú z nejakého dôvodu zníženú hladinu protilátok IgA, ale aj napríklad pacienti s Downovým syndrómom (geneticky podmienená anomália chromozómov, kedy má postihnutý jeden navyše), Sjögrenovým syndrómom (zápal a deštrukcia žliaz s vonkajším vylučovaním) a inými autoimúnnymi ochoreniami.
Najdôležitejšou súčasťou správneho prístupu k celiakii je včasne a správne určiť diagnózu. Patrí do výhradnej kompetencie špecialistov – gastroenterológov. Venovali sme sa jej podrobnejšie v predchádzajúcom blogu. Preto teraz iba pripomenieme, že veľmi sugestívnym príznakom býva predovšetkým objemná, mastná, svetlá, odporne a kyslo zapáchajúca stolica až hnačka, ktorá obsahuje veľa nestrávených tukových častí potravy (steatorea). Z tohoto dôvodu sa „lepí“ na keramickú časť toalety alebo voľne „pláva“ na povrchu vodnej izolačnej vrstvy. Sprevádzaná zvyčajne nadutosťou brucha, plynatosťou, s nadmerným odchodom črevných plynov (flatulencia), nechutenstvom, až stratou chuti do jedla (anorexia), permanentným pocitom na zvracanie (nauzea) i dokonaním tohto aktu (vomitus).
Úlohou tohto príspevku nie je dať návod a uviesť všetky detaily tvorby diagnózy celiakie, ale upozorniť na toto ochorenie. Myslieť naň a prípadne sa dožadovať, aby bolo - pri hoci najmenšom podozrení - určené, tým včasne podchytené alebo vylúčené. Čím skôr sa stanoví diagnóza celiakie, tým menej zla napácha na sliznici čreva, šanca zvládnutia nástupu reparačných schopností sliznice (tým organizmu ako celku) sú priaznivejšie, vyhliadky na vyliečenie nádejnejšie.
Suverénnou a neodškriepiteľnou podmienkou úspešnej liečby celiakie je celoživotný prísny zákaz príjmu potravín s lepkom, čiže tzv. bezlepková diéta (gluten-free). Za porušenie tejto zásady človek s celiakiou kruto pyká. Pokiaľ si aj tak nedá povedať, nedodržiava diétu, nahrnie sa na neho množstvo komplikácií, o ktorých sa mi ani nechce písať, lebo sú deprimujúce...
Neobstoja zatiaľ ani nádejné dielčie výsledky pokusov a bádaní, ktorých cieľom je poskytnúť rovnocennú alternatívu. Napríklad, genetické upravené (modifikované) obilniny bez obsahu celiakiu vyvolávajúcich proteínov (peptidov), látky zamedzujúce vstrebávaniu súčastí gluténu (gliadínu, resp. glutenínu) alebo tlmiace sprostredkujúce enzýmy (transglutamináza), prípadne pridaním fermentov (enzýmov), ktoré rozkladajú glutén, očkovaním Lactococcusom lactisom, ktorý je geneticky modifikovaný a upravuje imunitnú odpoveď orgnizmu na glutén a iné.
Žiadny z nich zatiaľ prísnu diétu nenahradí, resp. prináša so sebou ďalšie a nové riziká, hoci iného charakteru.
Už iba samotný prechod na bezlepkovú diétu vo väčšine prípadov znamená zjavné zlepšenie celkového stavu postihnutej osoby. Dokonca vo veľkej časti prípadov zmiznú príznaky úplne, čo zvádza k pokušeniu diétu porušiť. A to sa nesmie, lebo aj celkom malé množstvo lepku všetko pozitívne dokáže znegovať a človek sa zrazu opäť ocitne na samom začiatku svojho trápenia. O to viac, keď vieme, že reparácia sliznice čreva je dlhodobý proces, trvajúci niekedy týždne a mesiace (záleží od stupňa devastácie slizničných klkov). Nehovoriac o naprávaní porúch látkovej premeny (metabolizmu), ktorá ju sprevádza a môže sa týkať rôznych orgánov tela alebo orgánových systémov.
Okrem uvedeného je treba, hlavne v úvode ozdravného procesu, byť veľmi opatrný na príjem sladkého mlieka a sladko mliečnych výrobkov. Celiakia totiž býva veľmi často kombinovaná aj s laktózovou intoleranciou (viď predchádzajúce blogy). Najmä na začiatku jej vzniku. Našťastie, býva zväčša prechodného charakteru a časom, po nasýtení organizmu správnymi molekulami, ktoré dokážu posilniť vnútornú tvorbu enzýmu laktáza, sa zmierni alebo vymizne úplne.
Ale pozor!
Nesmie to nabádať k domnienke, že podobné sa udeje aj so schopnosťou organizmu zvládnuť lepok.
Preto sme niekoľkokrát zdôraznili, že neznášanie lepku pri celiakii
je celoživotné a nezvratné.
Netreba skúšať, čo je tisíckrát overené!
O niektorých zásadách bezlepkovej diéty budeme pokračovať nabudúce.
