V medicínskej praxi sa chronický únavový syndróm (chronic fatigue syndrome, CFS alebo aj CFIDS, čiže chronic fatigue and immune dysfunction syndrome) nebadane a plazivo posúva do popredia diagnóz súdobej civilizácie, nielen v tzv. vyspelých krajinách. Často ako daň za výdobytky pokroku vo všetkých oblastiach života, ktorými sme neustále zahlcovaní, tlak a neistoty, ktorých množstvo i rôznorodosť neubúda. Súvisí s enormným vypätím, náporom na telo i dušu, pri nedostatočnom alebo úplne rozháranom systéme oddychu a relaxácie.
Napriek tomu, že dôveryhodné (relevantné) údaje o výskyte (incidencia) ochorenia sú v literatúre skromné a majú veľký rozptyl, predsa existuje zhoda aspoň v niekoľkých faktoch.
Postihuje asi jedenapolkrát častejšie ženy a počet medicínsky objektivizovaných prípadov stúpa v posledných rokoch priam geometrickým radom. Najčastejšie sa týka vekovej kategórie 20-50 ročných, ale uvedená doktrína už celkom neplatí, lebo si „vyberá“ aj ľudí mladšieho veku a seniorov. Prvých najmä pred, počas a bezprostredne po puberte. Mnohí vtedy chronickú únavu pripisujú na konto búrlivej hormonálnej premeny mladého organizmu. U ľudí pokročilého veku ju posudzujú ako „prirodzený“ dôsledok starnutia organizmu.
Údajov o relevantnej incidencii chronického únavového syndrómu je v literatúre ťažké dopátrať sa. Napríklad jeden zdroj odhaduje, že v USA nim trpí okolo pol milióna ľudí, iné udávajú 1,5 milióna pacientov. Odborné písomníctvo udáva rozptyl výskytu od 5-500 prípadov na 100 000 obyvateľov, iné odborné články od 0,5% po 2-3% populácie.
Vyjadrenia o situácii v našej krajine sú skromné a odhady nanajvýš opatrné. Napriek tomu je nutné predpokladať, že počet chorých s chronickým únavovým syndrómom nie je malý, rádovo ide o niekoľko desaťtisíc postihnutých.
Súbežne však takmer všetci autori upozorňujú, že skutočný výskyt ochorenia je niekoľkonásobne vyšší, lebo mnohí, ktorí nim trpia, svoje trápenie utajujú, neprejavia navonok. Navyše, posudzovanie výskytu je zložité aj kvôli tomu, že nezriedka býva chronický únavový syndróm zahrnutý ako súčasť iných chorobných stavov, napr. pri narkolepsii (neurologické ochorenie ktoré rozvracia rytmus spánku a bdenia), neurasténii (nervové vysilenie), depresívnych syndrómoch, poruchách psychiky zapríčinených dysfunkciou mozgu, organickom mozgovom syndróme a iných.
Ďalším zaujímavým údajom posledných rokov je skutočnosť, že chronický únavový syndróm čoraz viac začína postihovať aj mužskú časť populácie, ktorých diagnostikovať, ale aj liečiť, je trojnásobne zložitejšie, oproti nežnému pohlaviu. Chlapi sú totiž zvyčajne menej prístupní „otvoriť“ svoje vnútro pred terapeutom (nemusí ísť nutne iba o lekára), lebo držia v podvedomí akúsi prehnanú ostražitosť, obavu z osobného poníženia, potupy, keby sa „prevalilo“ navonok, že sú unavení. Bolo by to pre nich najmä spoločensky neprijateľné, otupilo rokmi nadobudnuté, vybudované miesta (viac či menej dominantné) v najbližšom rodinnom, pracovnom, možno aj širšom verejnom postavení.
Príčina chronického únavového syndrómu nie je dostatočne objasnená. Napriek tomu postihnutí takmer pravidelne a s určitosťou vedia identifikovať jeho začiatok. Zaujímavé je, že až v 75% prípadov mu predchádza nejaké vírusové ochorenie. Nezriedka býva v predchorobí dlhodobý stres, neliečené tzv. „znesiteľné“ infekcie (vrátane týkajúcich sa pohlavných orgánov, tiež najrôznejších kožných afektov či plynúcich zo zubných kazov), rozladenosť všetkých zložiek imunitného systému, nutričná či príčinou nezistená málokrvnosť (anémia), chronické znečistenie potravín, pitnej vody, vzduchu, zhoršujúce sa životné podmienky (environmentálne vplyvy), ale aj napríklad dlhodobý nedostatok vody v organizme (chronická dehydratácia), spojený s pretrvávajúcim nízkym krvným tlakom (hypotenzia) alebo krátkodobé stavy večerného nedostatku glukózy v krvi (hypoglykémia) u človeka bez akýchkoľvek známok cukrovky (diabetes) alebo „nábehu“ na ňu. Zaznamenaný bol tiež zvýšený výskyt chronického únavového syndrómu po prekonaných epidémiách a pandémiách.
Traduje sa, že chronickým únavovým syndrómom trpia viac mladí príslušníci strednej triedy (tzv. yuppies), čo môže i nemusí byť pravdou. No v každom prípade sa týka ľudí precízne svedomitých, starostlivých, dôsledných (niekedy až prehnane), zodpovedných, citlivých, pracovitých, ale aj ambicióznych, zvyknutých v profesionálnom i osobnom živote podávať iba 100% výkon, často (a ochotne) prepínajúcich svoje sily (telesné aj duševné), ktorí bežne berú na seba úlohy (hlavne zodpovednosť) iných a odpočinok považujú (vnútorne i navonok) za akúsi formu osobného zlyhania či dokonca „previnenia“.
Ďalšou zo všeobecne platných skúseností, takmer na celom svete je, že pacient s chronickým únavovým syndrómom, pokým sa mu určí správna diagnóza, navštívi neúspešne v priemere šestnástich rôznych lekárov! Ako to vplýva na jeho psychiku nie je ťažké si domyslieť. O iných súvislostiach ani nehovoriac.
Preto Symtomedica zahrnula chronický únavový syndróm do svojho portfólia, s cieľom poskytnúť klientovi komplexnú starostlivosť aj o uvedené, pre mnohých zdravotníkov menej populárne, no vonkoncom nie zriedkavé, ani menej závažné ochorenie.
Navyše, Symptomedica preferuje tzv. nemedikamentóznu cestu riešenia chronického únavového syndrómu. Disponuje možnosťami, ktoré napomôžu človeku úplným a dokonalým spôsobom prepracovať životný rytmus, systém výživy i životosprávy. Doslova „ušiť ho“ na mieru konkrétnej osoby a jej životného štýlu. Zároveň mu pomáhať celý proces reštartu svojho života manažovať, priebežne vyhodnocovať i aktualizovať. Potrebuje k tomu vytvoriť ovzdušie vzájomného porozumenia, rešpektu, dôvery.
Symptomedica do procesu vkladá profesionálny prístup a očakáva od dotknutej osoby pozitívnu vôľu, ochotu spolupracovať. Potom dokáže svoju profesionalitu naplniť v plnom rozsahu i úplnej spokojnosti klienta, vrátane absolútnej diskrétnosti.
Viď aj www.symptomedica.com
O diagnostike a liečbe chronického únavového syndrómu budeme pokračovať nabudúce.
