Dokonca tak, že sú vnímané ako jeden z najvýznamnejších orgánov ľudského tela.
Každý človek má svoj unikátny mikrobióm (súborný názov pre všetky mikroorganizmy ľudského tela, ktorý zaviedol v 2001 nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, Joshua Lederberg), ktorého dôležitosť pri jeho identifikovaní možno porovnať s odtlačkami prstov, povrchom jazyka, kresbou predného segmentu očí alebo štruktúrou DNA.
Navyše, každý slizničný systém a aj koža má „svoje“ úplne charakteristické mikrobiálne zloženie pre každého jedinca. Priaznivé mikroorganizmy spolu vzájomne súvisia, o sebe vedia, pomáhajú si, spolupracujú, dopĺňajú, kooperujú, ide naozaj o život v živote.
Mikrobióm dokonca komunikuje s centrálnym nervovým systémom človeka, prostredníctvom osi črevo – mozog (tzv. gut-brain axis) a tak ovplyvňuje aj jeho náladu či psychiku. Obr. 2.
Po období, kedy podávanie priaznivých mikrobiálnych kultúr bolo opatrnou metódou voľby, najmä preventívnych ozdravných a výživových procedúr, sa probiotiká pomaly udomácňujú aj vo všeobecných lekárskych postupoch. Tabuľka 1. O to viac, keď bolo zhodne skonštatované, že nemajú žiadne riziká, ale vysokú účinnosť, najmä na imunitu a hlavne slizničný imunitný systém čreva (GALT, ktorý v dospelosti zabezpečuje 70% obranyschopnosti, viď aj predchádzajúce blogy).
Liečebné použitie probiotík má už dnes svoje pravidlá. Nemali by sa brať chaoticky, ale opierať o teóriu, najmä však presné výsledky analýzy črevného mikrobiómu (hlavne zo stolice) a sledovať cieľ, pre ktorý boli „dobré“ mikroorganizmy do liečby zaradené. Ich príjem musí byť pravidelný a ako súčasť viackrokového liečebného plánu (pitný režim, diétne, režimové opatrenia, psychosomatický aj pohybový tréning) nielen kvôli liečebnému efektu, ale aj preto, že je ich veľa, sú rôznorodé a majú relatívne krátku dobu životnosti.
Dnes už (konečne) aj tradičná (dosť konzervatívna) medicína priznáva, že mikrobióm ako žiadny iný orgán v ľudskom tele, má vplyv na veľké množstvo rôznorodých procesov. Povedané ináč, bez toho, aby sa bral do úvahy stav mikrobiómu pacienta, súčasná liečba akejkoľvek choroby nie je dostatočne účinná!
V našom seriáli sme už spomínali a pripomenieme opäť, že hraničným stavom, na pomedzí zdravia a choroby, býva dysbióza (narušenie pomeru medzi „dobrými“ a „zlými“ mikroorganizmami, v prospech druhých menovaných, viď aj informácie v predchádzajúcich blogoch), tabuľka 2. Jej neriešenie môže vyústiť do rôznych chorôb. Najčastejšie sa vyskytuje: obezita, metabolický syndróm, nešpecifické zápaly čreva (napr. Crohn-ová choroba, ulcerózna kolitída, pouchitída), syndróm dráždivého čreva (IBS, Iritabile Bowel Syndrom), urýchlená celotelová ateroskleróza, diabetes mellitus – cukrovka, rôzne alergie, priedušková astma, celiakia, laktózová intolerancia, cez množstvo ďalších, tzv. autoimúnnych ochorení, po roztrúsenú sklerózu (sclerosis multiplex), reumatoidnú artritídu, dokonca aj autizmus či rakovinu.
Až potom, keď vzniknú, sa zmobilizuje rodina aj lekársky stav, ale im zatiaľ ešte nedochádza, že nástupu mnohých zo spomenutých a ďalších nemenovaných chorôb, bolo možné predísť, zlikvidovať ich, no prinajmenej oddialiť alebo aj dlhodobo nastaviť do „driemajúceho“ štádia, kedy ostanú akoby boli „umŕtvené“ a nepokračujú vo svojom negatívnom vývoji ďalej, pokiaľ by sa bolo bývalo urobilo poriadne vyšetrenie, vrátane analýzy mikrobiómu zo stolice a prijali náležité ozdravné opatrenia.
Preto prízvukujem, nepodceňujme dysbiózu!
Robím osvetu alebo reklamu?
Možno obe, ale v prospech dobrej veci!
Lebo mnohé z ochorení, ktoré som vymenoval a niemenej ďalších, súčasná medicína liečiť (zatiaľ) nevie a za optimálny úspech považuje dosiahnutie tzv. remisie, čiže dlhodobého rovnovážneho stavu nezhoršovania sa, ktorý však môže ukončiť hocijaká aj drobná vonkajšia alebo vnútorná príčina, aby vzápätí vzplanula do ničivých rozmerov a kántrila svojho nositeľa ...
Nie je lepšie niečo predvídať a zariadiť sa?
Nie je lepšie báť sa ako zľaknúť?
Preto, prepáčte, naozaj nejde o lacný reklamný trik.
Skúsení odborníci totiž, cez dynamiku vývoja črevného mikrobiómu, dokážu s pravdepodobnosťou, rovnajúcou sa istote, nielen vidieť do budúcnosti, ale aj nastaviť diétne, režimové opatrenia, vrátane aplikácie probiotík a prebiotík, v čase ešte zvratného zrodu mnohých drobných narušení zdravia, zastaviť ich vývoj, no prinajmenej poriadne oddialiť vznik chorobných stavov, ktorých nástup a plné rozvinutie dnešná lekárska veda ešte zatiaľ nevie spoľahlivo liečiť. Posunúť ich do akéhosi „remízového“ stavu a vylepšiť kvalitu života. A to nie je zanedbateľný výstup!
Pokračujeme nabudúce.
