Tento ekosystém pozostáva zo slizničnej bariéry, mikrobiómu a slizničného imunitného systému. Všetky jeho zložky sú nielen rovnocenné, ale aj úzko prepojené, pričom probiotiká hrajú kľúčovú úlohu pri jeho stabilizácii (Tabuľka 1).
Význam a perspektíva uvedených faktov je lepšie pochopiteľná z dynamiky vývoja imunity človeka od počatia po starobu.
Úvodom si musíme pripomenúť základné pojmy. (Obr.1)
Hlavnými (primárnymi) orgánmi imunity sú týmus (detská žľaza) a kostná dreň. Vedľajšími (sekundárnymi) sú tzv. druhotné lymfoidné orgány (uzliny, slezina, mandle, appendix, pečeň, obličky a hlavne slizničné imunitné systémy).
Najdôležitejšie bunky imunitného systému a hlavné skupiny ich molekúl (výkonných produktov), ktoré ju zabezpečujú, sú na obrázku 2.
Tri týždne po oplodnení vznikajú v žĺtkovom vaku kmeňové bunky (obr. 3). Dva týždne na to sa dostávajú do pečene (vtedy hlavný systém plodu) a odtiaľ do sleziny (vedľajší systém).
Osem až jedenásť týždňov po oplodnení sa kmeňové bunky rozosievajú do kostnej drene, kolonizujú týmus (detská žľaza), vstupujú do sleziny, lymfatických uzlín a pripravujú sa na činnosť.
Dvadsaťdva týždňov po oplodnení začína cez placentu dieťa dostávať aj imunitné látky od matky (imunoglobulíny, hlavne IgG).
Po pôrode je funkčne pripravená iba kostná dreň novorodenca, hlavný imunitný výkon zabezpečujú imunitné látky (IgG), ktoré dieťa dostávalo od matky. Obsah zvyšujú molekuly, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku (IgA), ale tie pôsobia iba v tráviacom trakte, neprenikajú do krvného obehu. Kritický je 4. - 6. mesiac po narodení, kedy skončí účinnosť IgG od mamy, ale dieťa ešte nemá úplne funkčný vlastný imunitný systém.
Pri narodení má týmus cca 75% veľkosti aj výkonu a začína produkovať T-lymfocyty. Postupom času sa presúvajú do sekundárnych lymfatických orgánov. Medzitým kostná dreň začína produkovať B-lymfocyty (obr. 3). Odtiaľ sa presúvajú tiež do sekundárnych lymfatických orgánov. Následne sa T a B lymfocyty stretnú a začnú spolupracovať, za vzniku ďalších, najmä plazmatických a pamäťových buniek.
Týmus sa v puberte začína strácať, slezina a periférne lymfatické tkanivo (kostná dreň, slezina, obličky, pečeň) má najväčší výkon, ktorý dosiahne maximum na prahu dospelosti.
V dospelom veku zabezpečuje hlavnú produkciu slizničný imunitný systém (MALT, ten sa delí na organizovaný O-MALD a difúzny D-MALT), pričom hlavný je GALT a vykrýva 70% imunity dospelého človeka (obr. 4).
Probiotiká zásadne ovplyvňujú imunitu niekoľkými spôsobmi. Okrem posilnenia slizničnej bariéry, sú významnými nosičmi stavebných a energetických substrátov („krmivo“) pre imunitné bunky (ide najmä o aminokyseliny, niektoré vitamíny, minerály, mastné kyseliny, antioxidanty, aby sa mohli nepretržite množiť a vyrábať), samé dokážu produkovať látky, ktoré konkurenčné patogény ničia intenzívnejšie a dôslednejšie ako antibiotiká (nevzniká voči nim odolnosť - rezistencia, dosť obvyklá v prípade komerčne vyrábaných antibiotík), priamo aj nepriamo provokujú imunitné bunky k produkcii účinných látok imunity (molekúl, vrátane napr. protilátok), ale tiež napomáhajú zefektívniť komunikáciu buniek a informačných systémov (imunitný, nervový, hormonálny), jej rýchlosť, prepojenie a tvorbu ďalších a iných účinných látok.
Tento proces nemôže mať trhliny, ani omeškania, lebo ide o veľkolepé dielo, ktoré keď zlyhá, začne sa imunita rúcať ako domček z karát.
Potvrdením aj ilustráciou, o aký rozsah a rýchlosť sa jedná, je jednoduchý fakt, že každým dňom človek stratí (a preto musí bezodkladne nahradiť) deväťdesiat miliárd bielych krviniek. Keď berieme do úvahy, že napr. najpočetnejšie, neutrofily (časť bielych krviniek zo skupiny granulocytov, obr. 3 vpravo), majú životnosť 6 - 8 hodín, náš imunitný systém ich úplne musí obmeniť denne 3 až 4 krát, aby obranný systém fungoval.
Individualizácia výživy (doslova výživa „šitá“ na mieru), efektívna podpora celistvosti a funkcií gastrointestinálneho ekosystému, vrátane úpravy zloženia mikrobiómu (probiotikami) a ďalších súčastí celku, je budúcnosť, ktorej význam nielenže zatiaľ nedoceňujeme, ale v mnohých prípadoch ani doposiaľ celkom presne nechápeme. Stojí za to sa tým zaoberať!
Pokračujeme nabudúce.
Autor: MUDr. Karol Džupa, CSc
