čuchového aparátu nosa, aby ho udržal priechodný. Kašeľ sa príčinne týka najmä dýchacích ciest. Zabraňuje, aby sme vdýchli rôzne škodliviny či cudzorodé látky a v prípade že k tomu došlo, sa ich urýchlene snaží dostať preč z dýchacích ciest.
Pri nádychu sa uzatvorí hlasová štrbina, stúpne tlak v hrudnej dutine, vznikne pretlak (až okolo 10 kPa), ktorý nežiaduce látky vypudí ústami von. Vzduch pritom prúdi rýchlosťou až 150-300 m/s, čo je 500-1000 km/hod!
Reflex kašľa vzniká podráždením receptorov, ktoré sú uložené najmä pod sliznicou priedušníc, priedušiek a väčších priedušničiek. Podobné receptory sa nachádzajú aj inde v tele, najmä popľúcnici, pohrudnici, osrdcovníku, prínosových dutinách, ale aj vonkajších zvukovodoch, žalúdku či dokonca slezine. Plynie z toho, že rôzne ochorenia uvedených orgánov môže sprevádzať aj kašeľ.
Zaujímavosťou je, že novorodenci kašľať nevedia a učia sa to v priebehu prvých šiestich týždňov po narodení.
Kašeľ delíme podľa najrôznejších kritérií. Z kvalitatívneho hľadiska najčastejšie na suchý a vlhký. Z kvantitatívneho na akútny (krátkodobý, trvá do ôsmych týždňov) a chronický (dlhodobý, ktorý prekračuje hranicu dvoch mesiacov trvania).
Suchý kašeľ je nielen nepríjemný, ale veľmi často spôsobuje bolesti, najmä hrudníka, medzi rebrového svalstva, škriabe v hrdle, bráni v nadýchnutí sa, môže byť dráždivý aj dávivý.
Vlhký alebo produktívny kašeľ sprevádza zvýšená tvorba hlienov, ktoré priľnú na sliznice a ťažko opúšťajú dýchacie cesty, neustále tým dráždia, hlavne v ležiacej polohe a počas noci. Predmetom nášho terajšieho záujmu bude práve chronický kašeľ.
Presné údaje o jeho výskyte nie sú k dispozícii, ale odborníci predpokladajú, že nim trpí 5-7% (2,5-10) populácie, čo zaiste nie je málo.
Kvalitatívne aj kvantitatívne ukazovatele kašľa patria medzi údaje, ktoré a najmä skúseného praktika, často nasmerujú k diagnóze.
Ako mladý lekár, kedy dnešné diagnostické možností boli v nedohľadne, som mal šťastie takýchto majstrov medicínskeho umenia zažiť, takpovediac, v priamom prenose. Musím sa ešte aj dnes s úctou a pokorou skloniť pred ich erudíciou, lebo iba na základe analýzy kašľa dokázali určiť správnu diagnózu a takmer nikdy sa nezmýlili. Napriek tomu, že aj dnešok vyprodukoval množstvo nemenej zdatných lekárov, najmä pediatrov, akokoľvek sugestívne vyzerajúce subjektívne závery, musia v dobe, ktorú žijeme, overiť úplne presne, rukolapne, ďalšími a doplňujúcimi vyšetreniami.
Dôvodov, ktoré môžu navodiť chronický kašeľ je pomerne dosť, sú veľmi rôznorodé a nie vždy je jednoduché ich (všetky) odhaliť. Najmä preto, lebo zvyčajne drvivá väčšina postihnutých (až 90%) má najmenej dve a skoro polovica (40%) aspoň tri príčiny chronického kašľa. Napriek tomu, že so zlepšovaním diagnostických možností, sa vylepšuje aj ich nachádzanie (budeme o nich hovoriť nabudúce), treba konštatovať, že stále okolo 20% prípadov chronického kašľa sa z príčinného hľadiska stále nedarí spoľahlivo objasniť a to nie je nízke číslo.
Logickým záverom je, že diagnostika a liečba chronického kašľa patrí do kompetencie mnohých medicínskych odborov, čo nemusí byť vždy výhodou. Často si ho lekári prehadzujú ako „horúci zemiak“, pacientovi tým nepomáhajú a kašle ďalej.
Pri určovaní správnej príčiny chronického kašľa sa využíva veľmi široká paleta diagnostických možností. Počnúc precíznou analýzou anamnézy (rozhovor s pacientom o jeho živote a chorobách aj ochoreniach najbližšej rodiny v rôznych súvislostiach), cez klasické fyzikálne vyšetrenie (za pomoci všetkých ľudských zmyslov, najmä počúvaním prostredníctvom fonendoskopu), cez krvné, biochemické vyšetrenia, so zapojením spirometrie, zobrazovacích prístrojov, najmä röntgenových, endoskopických (napr. bronchoskopické, gastrofibroskopické, otorinolaryngologické), využitím počítačovej tomografie (CT), magnetickej rezonancie (MRI), pozitrónovej emisnej tomografie (PET), diagnostiky s využívaním rádionuklidov a iné metodiky, po základné a špecializované mikrobiologické, sérologické, imunologické, genetické a iné vyšetrenia.
Snahou diagnostika je nielen odhaliť príčinu – príčiny (lebo chronický kašeľ spravidla spôsobuje viacero príčin), ale si aj ju potvrdiť, z niekoľkých uhlov pohľadu (aspoň dvoma – tromi metodikami), aby sa eliminovala chybovosť.
Dôvod je jednoduchý, lebo platí, chybná diagnóza vyústi do špatnej liečby, ktorá neprinesie efekt. Kašeľ neustúpi, dokonca môže aj vážne poškodiť pacientovi komplikáciami a nežiaducimi účinkami. Tie vyplývajú aj zo zle ordinovanej, najmä medikamentóznej terapie.
Navyše, všetko dovtedy zrealizované anuluje a celý proces tvorby diagnózy je potrebné začať odznova. Preto je to nielen o trpezlivosti, vytrvalosti, dôslednosti, ale aj vzájomnej dôvere a súlade medzi vyšetrovaným a vyšetrujúcim.
O príčinách chronického kašľa budeme pokračovať nabudúce.
