obklopených väzivovým tkanivom, ktoré vytvárajú akési elastické vankúšiky tejto časti vyústenia tráviacej trubice. Nachádzajú sa tesne pod povrchom sliznice, napomáhajú hlavne utesneniu konečníka (kontinencii) a vyprázdňovaniu.
Problémom začnú byť v okamihu, keď sa zväčšia, vydujú, vycestujú (prolabujú) mimo miesta svojho prirodzeného uloženia (latinsky Nodi hemorrhoidales, hemoroidné uzly), hovorovo aj „zlatá žila“. Dochádza k degenerácii kolagénového tkaniva, ktoré drží cievne pletene pokope, s následným prolapsom hemoroidných uzlov. Hovoríme vtedy o hemoroidnej chorobe. Uzly obťažujú nielen svojou existenciou, ktorá vytvára pocit cudzieho telesa v uvedenej oblasti, ale hlavne hrozia následnými komplikáciami, najmä krvácaním, zápalom, náchylnosťou k drobným poraneniam (trhlinám), nekrózami a inými poškodeniami slizničného krytu, trombotizáciou (vytvorením krvnej zrazeniny), svrbením, opuchom, bolesťou a pri pokračovaní nepriaznivého vývoja ďalšími nepríjemnosťami.
Hemoroidnou chorobou trpí 40-70% populácie, ale postihuje až 75% ľudí nad 25 rokov. Presná príčina ochorenia zatiaľ nebola jednoznačne určená. Podieľa sa viacero faktorov, ktoré najmä zvyšujú vnútro brušný tlak alebo oslabujú povrchové vrstvy tejto časti konečníka a análnej oblasti.
Najčastejšie ide o dlhodobú zápchu, spojenú s úsilným vytláčaním stolice a dlhým vysedávaním na toalete, nedostatok vlákniny v strave, zanedbaný pitný režim, chýbanie pohybu, časté alebo úporné hnačky, gastrointestinálna dysbióza (porucha rovnováhy medzi choroboplodnými a prospešnými mikroorganizmami), miestne zápaly a infekcie, chlad, vrodené aj získané choroby oslabujúce cievnu stenu či mechanické dráždenie. Rizikovú skupinu tvoria ľudia so sedavým zamestnaním, obezitou, staršie osoby (ale nie je to automatické pravidlo), tehotné a ženy po pôrode (cca 8%). Do úvahy prichádzajú aj faktory psychické (stres, chronická bolesť) a genetické (10-15% postihnutých).
Hemoroidy sa delia podľa uloženia na vnútorné (Nodi hemorrhoidales interni) a vonkajšie (Nodi hemorrhoidales externi), podľa závažnosti do štyroch štádií (I-IV).
Vnútorné hemoroidy nie sú v počiatočných štádiách voľným okom viditeľné, nachádzajú sa asi 3 cm od ritného otvoru, prejavujú neurčitým tlakom v oblasti konečníka a análnej oblasti, ktorý predtým nebol a upozornia na seba zvyčajne krvácaním alebo vtedy, keď natoľko narastú, že sa vyklenú (prolabujú) cez análny otvor navonok.
Vonkajšie hemoroidy si postihnutá osoba dokáže počas osobnej hygieny nahmatať. Prejavujú sa zvyčajne krvácaním, zápalom, pálením, bolesťou, vznikom rôznych trhlín, svrbením, trombotizáciou, mokvaním.
Hemoroidy sa veľmi často kombinujú, málokedy sú izolované ako iba vonkajšie alebo vnútorné.
Hemoroidy I. štádia (stupňa) nie sú zreteľné, viditeľne zväčšené, nespôsobujú väčšie problémy a prejavia sa zvyčajne občasnou prítomnosťou neveľkého množstva jasnočervenej krvi na povrchu stolice, prípadne premiešanú s hlienom, ale - najmä pri prvom výskyte - postihnutého poriadne vystrašia.
Hemoroidy II. štádia sa prejavujú prolapsom po stolici (defekácii), ale ten sa spontánne a bez pomoci vnorí späť (zreponuje). Krvácanie, svrbenie a pálenie býva tiež pomerne časté, ale nie pravidelné a po každej stolici alebo námahe, spojenej so zvýšením vnútro brušného tlaku.
Hemoroidy III. štádia tiež prolabujú počas stolice, ale zreponovať ich možno iba manuálne (prstom). Svrbenie, pálenie a krvácanie býva naďalej nepravidelné, možno o niečo častejšie sa vyskytujúce ako v II. štádiu.
Hemoroidy IV. štádia (má dve podštádiá IVa, IVb) sú trvalé, nedajú sa zreponovať ani manuálne, pravidelne ich sprevádza krvácanie, zápal, svrbenie, pálenie, mokvanie, trombotizácia, poškodenie celistvosti slizničného krytu, bolesť. Často sa pridruží čiastočné špinenie z neudržania stolice (inkontinencia).
Diagnostikovať vonkajšie hemoroidy alebo vnútorné, ktoré prolabovali navonok, nie je zložité. Stačí na to pohľad a pohmat. Vnútorné hemoroidy sa odhaľujú ťažšie, zvyčajne až potom, keď sa prejavia nejakou komplikáciou, najmä krvácaním, mokvaním, trombotizáciou, trhlinami a rankami, bolesťou.
Pri krvácaní sa trochu zastavíme.
Najmä v prípade jeho prvého výskytu v stolici alebo na toaletnom papieri zvyčajne dotknutú osobu zaleje studený pot, lebo logickou reakciou býva obava z veľmi vážnych ochorení čreva, najmä rakoviny. Napriek počiatočnému zhrozeniu je potrebné zachovať chladnú hlavu a všímať si podrobnosti. Krv z hemoroidov býva zvyčajne jasnočervená, prípadne premiešaná s krvavými hlienmi a pokrýva povrch stolice ako nejaká poleva, prípadne je na toaletnom papieri. Krvácanie z vyšších partií tráviaceho traktu býva so stolicou premiešané a má rôzne odtiene červenej farby, čo závisí od rozsahu krvácania a etáže postihnutia tráviacej sústavy.
Tak či onak, je prítomnosť krvi v stolici dôležitým impulzom, aby sme vyhľadali lekára a podrobili sa komplexnému vyšetreniu. Zahŕňa laboratórnu analýzu krvného obrazu, krvného zrážania, biochemických, príp. iných a vyšetrenie prístrojmi.
Rýchlou diagnostikou je vyšetrenie per rectum (prstom sa vyšetrí análna časť konečníka) a anoskopia (prezretie tejto oblasti jednoduchým prístrojom tvaru trubičky, ktorá sa vpraví análnym otvorom do dolnej časti konečníka).
Dnes sa štandardne dopĺňa najmenej rektoskopiou (prístroj tvaru hadice obsahuje optiku, ktorou sa dá prezrieť konečník zvnútra), ale zvyčajne aj kolonoskopiou (ohybným prístrojom s optikou sa prekontroluje vnútro celého hrubého čreva), niekedy doplnené o kontrastné röntgenové vyšetrenie, znázornenie čreva a orgánov brušnej dutiny počítačovou tomografiou s kontrastom (CT irigografické) či pomocou magnetickej rezonancie, podľa potreby a priebežných výsledkov aj iných zobrazovacích a diagnostických metodík.
O liečbe hemoroidov, niektorých režimových a diétnych opatreniach pokračujeme nabudúce.
