vrátane nepotrebných i nežiaducich látok z organizmu, lebo ich zotrvanie v tele človeka by bolo nielen nežiaduce, ale v drvivej väčšine prípadov aj škodlivé. Hlavným (dominantným) orgánom sú obličky.
Kvôli úplnosti treba pripomenúť aj ich vo všeobecnosti menej známe funkcie, bez ktorých by sme sa nezaobišli, resp. poriadne nám chýbali. Podieľajú sa na udržiavaní acidobázickej rovnováhy organizmu, regulácii vodného a minerálového zloženia tela, látkovej premene vitamínov a im podobných látok (najmä D), ale aj ovplyvňovaní krvného obehu a tlaku, tvorbe červenej (napr. syntéza erytropoetínu) aj bielej krvnej rady (podiel na imunite). Močové cesty tiež veľmi úzko súvisia s pohlavnými orgánmi, do určitej miery aj s posledným úsekom tráviaceho ústrojenstva.
Obličky majú tvar fazule a sú párovým orgánom (12x6x3cm). Funkčným základom je nefrón, ktorých máme okolo dvoch miliónov. Skladá sa z tzv. Malpighiho telieska a systému kanálikov, kam sa pod veľkým tlakom filtruje tekutina z krvi. Na samom začiatku je jej zloženie podobné plazme bez bielkovín a volá sa primárny moč. Preteká dômyselným systémov kanálikov, kde sa ďalej filtruje, zahusťuje (vstrebávanie vody a niektorých živín) a mení na definitívny moč. Zbernými kanálikmi sa dostáva najprv do obličkových kalichov a tie ústia do obličkovej panvičky.
Odtiaľ začína močovod (ureter), asi 30 cm dlhý, ale nie je iba jednoduchou „hadičkou“. Stena ureteru posúva moč svojim sťahmi a uvoľneniami (tzv. peristaltické vlny, s frekvenciou 1-5 za minútu) do močového mechúra (vesica urinaria). Čiže, ide o koordinovaný, aktívny proces presunu močového výdaja, nie jeho prostý odtok samospádom.
Močový mechúr je dutým, elastickým orgánom tvaru hrušky, ktorého objem je 500 ml (individuálne rozdiely sú rôzne). Okamihom, kedy je v mechúre okolo 150 ml obsahu, pociťuje človek nutkanie na močenie. Ovládané je vôľou a následne, keď príde „povel“ sa dostáva močovou rúrou (urethra, resp. uretra), ktorej začiatok je umiestnený na dne mechúra, mimo tela (mikcia). Samotný akt močenia sprevádza uvoľnenie zvierača močovej rúry a stiahnutie steny močového mechúra. Riadia ho nervové centrá v mieche. Človek za stabilizovaných podmienok vylúči denne v priemere jeden až poldruha litra moču, ale jeho množstvo môže mať rôzne výkyvy.
Dĺžka a vyústenie močovej rúry je rozdielne u oboch pohlaví. U žien je krátka, končí v oblasti vonkajších rodidiel, je oddelená od pohlavných a rozmnožovacích orgánov. Muži majú uretru dlhšiu a má spoločné vyústenie pre obe cesty smerovania (moč aj ejakulát) z vnútra organizmu navonok.
Znalosť základov anatómie močových ciest, ale aj funkcií močového systému je základom pre odhaľovanie miesta, ale aj príčin prípadných zápalových ochorení. Tiež predvídania vývoja, pokiaľ sa nekontrolovateľne zväčšujú, rozširujú alebo opakujú.
Infekcie močových ciest patria medzi najčastejšie ľudské ochorenia, pričom prevládajúcimi bakteriálnymi sú zápaly močového mechúra (cystitída). Zvyčajne sa mikroorganizmy do neho dostanú zvonku, preniknutím „proti prúdu“ prirodzenej odtokovej cesty močového výdaja.
Rizikovejšie sú ženy, seniori, chlapi so zväčšenou prostatou, tehotné, ľudia imunitne oslabení, pacienti s poruchami výživy (obézni aj podvyživení), metabolickými chorobami, najmä diabetom, podrobujúci sa zložitej liečbe (napr. rádioterapie, chemoterapie či imunoterapie), po operáciách a iných chorobách, imobilní či ležiaci v nemocnici alebo iných spoločných lôžkových zariadeniach (vrátane tzv. nozokomiálnych, čiže nemocničných nákaz).
Literatúra udáva, že ročne prekonaná infekciu dolnej časti močových ciest každá desiata až pätnásta žena, resp. aspoň raz počas života postihne zápal močového mechúra okolo tri štvrtiny ženskej populácie. Iný údaj uvádza, že ženy mávajú zápal močového mechúra päťdesiatkrát častejšie ako muži. Pritom svojim dielom prispievajú nielen iné anatomické pomery ženskej a mužskej uretry (obr. 3), ale aj vplyvy hormonálne, ich výkyvy počas života (menštruácia, tehotenstvo, menopauza), tiež iné režimové zvyklosti, vrátane nedostatočného pitného režimu, úmyselného zdržiavania močového vyprázdňovania, pokiaľ žena nemá pre túto činnosť vytvorené optimálne technické alebo hygienické podmienky. Medzi nezriedkavé príčiny vniknutia bakteriálnej a inej mikrobiálnej infekcie „zdola“ patria aj nedodržiavanie, resp. zanedbanie základných noriem intímnej hygieny či ochorenia blízko umiestnených vonkajších rodidiel. U ľudí oboch pohlaví aj tzv. rizikové sexuálne správanie.
K najčastejším príznakom zápalu močových ciest patrí tlak, až bolesť v dolnej tretine brucha, nad sponou lonovej kosti, nutkanie na močenie, častejšia mikcia, niekedy s pálením, bolesťou, najmä pred jeho ukončením, pocit nevyprázdneného močového mechúra. Moč má inú farbu ako zvyčajne, býva zakalený, zreteľná je aj jeho zmenená vôňa (zápach). Nezriedka býva aj prímes krvi (červenkastá farba).
Pri objavení sa uvedených príznakov netreba čakať a dúfať, že sa to „nejako vyrieši“, zlepší, ale urýchlene vyhľadať lekársku pomoc.
Lebo množenie mikroorganizmov napreduje a ich agresivita býva neúprosná. Veľmi často sa pridružia teploty, zimnica, triašky, celková nevoľnosť, nechutenstvo, slabosť, únavnosť, bolesť chrbta, pocit preplneného konečníka. Vtedy už je jasné, že miestne príznaky zápalu z jednej časti močových vývodných ciest (najmä mechúra) postupujú ďalej (po prúde i proti prúdu) a mení sa na celkové ochorenie. Hrozí rozšírenie do ostatných časti močového vylučovacieho systému, vrátane obličiek (pyelonefritída). Dokonca môžu byť sprevádzané rôznym spôsobom postihnutím a zlyhávaním obličkových funkcií, čo je už vážne ohrozenie nielen zdravia, ale aj života. Nehovoriac o skutočnosti, že z akútnej infekcie sa veľmi ľahko môže stať chronická, ktorá môže mať veľa nepriaznivých komplikácií a vyústení.
Preto je neradno sa s močovou infekciou zahrávať, podceňovať ju, bagatelizovať či odsúvať, nevedno kam. Najmä varujem pred všelijakými „zaručenými“ neliekovými postupmi, ktoré internet chrlí na kvantá, niekedy až so suverénnou agresivitou a neuveriteľnou drzosťou.
O diagnostike, liečbe a prevencii infekcií močových ciest budeme pokračovať nabudúce.
