bolesti svalstva a orgánových systémov, ktoré sa na ňom podieľajú, ale aj prirodzená snaha (zväčša málo úspešná) tlmiť ho do poslednej možnej chvíle, aby spravidla prepukol v tú najnevhodnejšiu dobu. Dlhodobo trvajúci kašeľ sa stáva významným vyvolávateľom stresu, prispieva k depresii, nehovoriac o prerušovaní spánku a neustálej únave z neschopnosti si dostatočným spôsobom oddýchnuť. Logickým dopadom sú strata životného elánu a optimizmu, zhoršený pracovný výkon, pokrivkávajúce spoločenské uplatnenie. Neraz býva témou debát a nervozity, nepriaznivých situácií i v blízkom či vzdialenejšom období, u rodiny, spolupracovníkov, ľudí známych a v dnešnej Covidom traumatizovanej dobe aj úplne neznámych. Hovoríme, že chronický kašeľ má nepriaznivý dopad na kvalitu života.
Liečba kašľa (akútneho či chronického) vychádza najmä z poznania etiológie (príčiny) a z nej vyplývajúcich následkov. Ošetrujúci lekár zvažuje najmä o aký typ sa jedná a tomu podriadi liečbu. Snaží sa príčinu vynulovať alebo manažovať jej odstránenie, kašeľ zmierňovať a meniť jeho kvalitu. Vlhký „sušiť“, suchý „zmäkčovať“ (expektoranciá), dráždivý tlmiť (antitusiká), zlepšiť schopnosť vykašliavania (mukolytiká), pridávať prípravky protialergické, upokojujúce a iné.
Neslobodno zabúdať, že tieto lieky majú síce svoje nesporné výhody (najmä, ak sú ordinované správne), ale zakladajú tiež riziká. Z nich za najnepríjemnejšie je, že mnohé sú návykové. Preto by mali byť konzultované s lekárom, prípadne lekárnikom.
Veľmi dôležitou súčasťou liečby sú probiotiká (o ich význame sme sa zmieňovali už mnohokrát, naposledy aj v predchádzajúcom blogu), vitamíny, najmä C, minerály a hlavne stopové prvky i prírodné biologicky aktívne látky, podporujúce tvorbu imunity (napríklad cesnakovité, tiež sme o tom písali nedávno, preto odkazujeme cteného čitateľa na predchádzajúce blogy), obsiahnuté najmä v ovocí, zelenine, ale aj napr. liečivých rastlinách.
Režimové opatrenia sú nemenej dôležité, najmä zvýšená poloha, s podloženou hornou časťou tela, pravidelné vetranie miestnosti, v ktorej sa chorý nachádza, zvlhčovanie prostredia, optimálna teplota (ani pretápanie, ani prílišný chlad), pitie dostatočného množstva tekutín (cca 30 ml/kg/deň). Chorému je potrebné zabezpečiť pokoj, vytvoriť prajnú atmosféru, neprenášať na neho nervozitu či obavy z možných nepriaznivých scenárov a dopadov.
Riešenie chronického kašľa má oproti akútnemu niekoľko zásadných nevýhod. Vrátane faktu (už sme o tom písali), že až v 20% prípadoch ostane príčina neodhalená. Postihnutí už vyskúšali (s väčším alebo menším úspechom) kdejakú medikamentóznu liečbu. Navyše, mnohokrát pri riešení zdanlivo rovnakej príčiny kašľa u jedného niečo pomohlo bravúrne, druhému to isté neprinieslo žiadny úžitok. Neostáva nič iného, len skúšať ďalšie a nové spôsoby tlmenia a odstraňovania chronického kašľa. V dnešnom blogu chceme prispieť aj tzv. „babskými liekmi“, s ktorými sme sa počas našej praxe stretli alebo o nich počuli od kolegov či dočítali v literatúre.
Veľmi častým odporúčaním býva mlieko s medom, púpavový či bazový sirup, opečený a rozdrvený koreň kurkumy (dvakrát denne po 3 g), ale hlavne ďumbierový (zázvorový) a cibuľový čaj.
Tri stredne veľké cibule treba nadrobno nakrájať, variť na miernom ohni v nádobe s prikrývkou dve hodiny, nechať schladiť a piť dve polievkové lyžice odvaru každé tri až štyri hodiny.
Hojne sa tiež využíva cibuľová šťava po lyžičkách, ktorá sa pripraví tak, že na ošúpanú a rozkrojenú cibuľu sa nasype cukor, tá potom „pustí“ tekutinu. Alternatívou môže byť aj odšťavená cibuľa samostatne, prípadne s ďumbierom, citrónom, medom alebo mrkvovou šťavou.
Cesnak sa používa tiež veľmi často a v akejkoľvek podobe. Napríklad, desať strúčkov sa očistí, rozmliaždi, vloží do sklenenej nádobky, zaleje olivovým olejom, nechá stáť celú noc. Ráno sa precedí, uskladní v skle a chladničke. Užíva jedna polievková lyžica nalačno, do ústupu suchého kašľa. Alebo, rozdrvené tri strúčiky zaliať pohárom vriaceho mlieka, nechať lúhovať desať až dvanásť minút, precediť a okamžite vypiť. Rovnako sa dá postupovať, keď sa použije ďumbier.
Niekedy bývala využívaná šťava z ošúpanej čiernej reďkovky, v dávke jedna až dve polievkové lyžice, trikrát denne. Iná verzia radí postrúhať päť reďkoviek, zaliať rovnakým objemom medu, premiešať, prikryť, nechať odstáť 4-5 hodín a používať jednu čajovú lyžičku štyri- i päťkrát denne. V minulosti častá, dnes menej využívaná, bola čierna reďkovka s propolisom. V súčasnosti nahrádzaná skôr ananásom, šťavou z tmavého (červeného) hrozna, jablčným octom a to všetko posypané kurkumou.
Niektoré domáce recepty sú z kategórie studených prípravkov. Napríklad, dve lyžičky listov skorocelu kopijovitého zaliať štvrť litrom studenej vody, nechať vylúhovať dve hodiny, potom iba mierne zohriať. Následne kloktať, inhalovať alebo aj popíjať. Údajne koreň ibišteka má podobné vlastnosti. Ďalšou „studenou“ variáciou je lektvar, pozostávajúci zo skorocelu, dúšky materinej alebo lipového kvetu, citrónu a ďumbiera, ktoré ingrediencie sa zalejú medom, aby všetky jeho súčasti boli prekryté, nechajú postáť celú noc, kedy sa súčasti a chute vzájomne spoja a podáva po lyžičkách. Vo všeobecnosti jedna kávová trikrát denne, ale variácií je mnoho.
Niektorí nabádajú zmiešať rovnaký diel (vždy začať menšou dávkou a potom ju mierne zvýšiť) šťavy z ďumbiera a medu, poriadne premiešať a užívať dva - až trikrát denne.
Odporúčaný je aj mrkvový džús (vlastnoručne pripravený), piť dva až tri deci trikrát denne.
Niektorí s úspechom odskúšali iný prírodný liek, kedy zmiešali jednu kávovú (až polievkovú) lyžičku panenského olivového oleja v dvoch decilitroch vody, s jednou rovnako veľkou lyžičkou majoránky, premiešali a pili trikrát denne pred jedlom.
Ďalší recept odporúča podrviť desať gramov feniklu (plody), zmiešať so 100 g medu, nechať desať dní odležať, potom precízne premiešať, precediť a používať ako sladidlo do bylinkových čajov. Možno je aj zmiešať dve čajové lyžičky tejto zmesi so štvrť litrom horúcej vody a popíjať dva- až štyrikrát denne.
Dostávame sa k teplým alebo horúcim verziám domácich liekov na chronický kašeľ. Dominujú bylinkové čaje samostatné alebo v najrôznejších kombináciách. Napríklad zo skorocelu, lipy, šípok, bazy, dúšky materinej, hluchavky, podbeľu, ale aj anízu, tymianu. Ako základ liečivého čaju je možné použiť prvosienku (kvet i koreň), sladké drievko (lékořice), divozel, fenikel, silicu z kosodreviny. Hlieny napríklad uvoľňuje bazalka. Iná možnosť nabáda zaliať dve lyžičky nadrobno posekanej vňate dúšky tymianovej šálkou vriacej vody a nechať vylúhovať desať minút, precediť a popíjať trikrát denne. Podobne sa dajú využiť anízové semená. Niekoľko ich rozdrviť, zaliať vriacou vodou, nechať desať minút vylúhovať, scediť a piť ešte za tepla.
Veľmi často sa čaje a bylinkové vývary rôznym spôsobom kombinujú, resp. dochucujú. Napríklad čaj z lístkov šalvie, trochou mandľového oleja, olejom z klinčekov a medom.
Do úvahy prichádza tiež variť v troch decilitroch vody päť minút ľanové semená, vývar nechať vychladnúť, pridať citrónovú šťavu, jednu polievkovú lyžicu medu, dobre premiešať (najlepšie mixérom) a vypiť. Všetko opakovať trikrát denne.
Zo zložitejších receptúr ide napríklad o čaj zo zeleného šalátu, lipového kvetu, tymianu, slezu, veroniky, pamajoránu, eukalyptu, pľuzgierky islandskej, dúšky materinej, divozelu (všetko po 10 g) a piť 2-3 decilitre trikrát denne.
Pomerne zaužívané je aj inhalovanie morskej, posolenej alebo minerálnej vody Vincentka (slaná minerálna voda) trikrát denne. Mnohým pomohla horúca sprcha, s vdychovaním teplých vodných pár nosom a vydychovaním ústami, bylinková alebo infračervená sauna, klimatická terapia (pobyt pri mori alebo vo vysokých horách) či arómaterapia. Na inhaláciu sa využíva, napríklad, kvet rumančeka v dávke troch polievkových lyžíc do litra vriacej vody. Po dosiahnutí varu je vzápätí sa potrebné skloniť nad nádobu, prikryť hustým uterákom a vdychovať nosom, vydychovať ústami desať minút aj niekoľkokrát denne. Pridať niekoľko kvapiek eukalyptového oleja je vítané aj príjemné.
Obľúbené a často využívané sú zvlhčujúce obklady na hrudník, najmä detí, zo všetkého možného, napr. husacej, jazvečej, kačacej alebo bravčovej masti. Niektorí pridávajú silice (nesprávny, hoci zaužívaný názov, je esenciálne alebo éterické oleje), balzamy, živice, ale aj rastlinné oleje, napr. pupalkový, saflórový, tymianový, rakytníkový či olivový. Jeden z receptov odporúča naložiť niekoľko anízových semien do pohára s vriacou vodou, nechať to 5-10 minút vylúhovať a natrieť na hrudník, prípadne aj chrbát. Iný odporúča tymian zapracovaný do krému, napríklad hydratačného.
Niektoré odporúčania sa pohybujú na hrane únosnosti, ale kvôli dokresleniu obrazu ich treba tiež spomenúť. Sú borci, ktorí vychvaľujú piť denne zopár dúškov (3-4 hlty, nie niekoľko litrov!) zohriateho svetlého piva. Alebo, k niekoľkým lyžiciam medu pridať čerstvú citrónovú šťavu, lyžičku kokosového oleja a popíjať. Potiaľ je to prijateľné. Hraničnou modifikáciou je, že si prilejú aj štamperlík (malý!) rumu alebo iného alkoholu.
Jeden blog nie je schopný pojať množstvo naozaj odskúšaných alebo „zaručených“ domácich receptov na riešenie chronického kašľa, ani to nebolo našou ambíciou. Niekoľkými príkladmi sme chceli dokumentovať nielen zložitosť problematiky, ale aj vynaliezavosť ľudí, ktorí pri jej odstraňovaní nezložili zbrane a hľadali riešenia. Mnohokrát aj vtedy, keď klasická medicína zlyhala alebo nebola ochotná sa tým ďalej zaoberať.
Pokračujeme nabudúce.
