ktorý laktózu (dvojzložkový sacharid, čiže disacharid) štiepi na jednoduché sacharidy glukózu a galaktózu (obrázok 1).
Príznaky laktózovej intolerancie sa objavujú pravidelne v určitom časovom odstupe po vypití mlieka, zjedení smotany alebo iných sladko mliečnych výrobkov (30-120 minút). Ich nástup a intenzita závisia od množstva prijatej laktózy v potrave a stupňa zvyškovej tvorby laktázy v sliznici tenkého čreva.
Najčastejšie sa laktózová intolerancia prejavuje pocitom naplnenosti, nafúknutím brucha (meteorizmus), nadúvaním, škvŕkaním, zvýšeným odchodom črevných plynov (flatulencia), prelievaním črevného obsahu, kŕčovitými (kolikovitými) bolesťami brucha, pálením záhy, nutkaním do zvracania. Skôr či neskôr prichádzajú vodnaté, zapáchajúce, kyslé hnačky.
Rozptyl výskytu laktózovej intolerancie je pomerne veľký, odborná literatúra uvádza rozpätie medzi 15-75% populácie (obrázok 2). V našich podmienkach sa predpokladá, že ňou trpí 15-25% obyvateľov. Podstatné však je, že s narastajúcou krivkou vývoja.
Enzým laktÁza (enzýmy majú zvyčajne príponu – áza) rozštiepi tenkom čreve laktÓzu (mliečny cukor) na glukózu (tzv. hroznový cukor, zložený zo šiestich uhlíkov, základný zdroj energie ľudského tela) a galaktózu (iný šesťuhlíkový monosacharid). Tieto sa následne s ľahkosťou vstrebú do krvného riečiska, prejdú pečeňou (tam sa glukóza „poľudští“ a galaktóza zmení na glukózu), vzápätí sú bleskovo krvou distribuované, aby boli okamžite k dispozícii látkovej premene (metabolizmu), doslova každej bunke tela.
Ale, ak laktáza (vyrábame si ju hlavne v sliznici tenkého čreva) telu chýba (alebo nefunguje), nerozštiepená laktóza začne v tenkom čreve na seba viazať vodu („naťahuje“ si ju z bohatých pletení kapilár čreva) a zriedi črevný obsah. Črevo sa roztiahne, urýchli posúvanie (peristaltika) riedkej masy do hrubého čreva, kde sa v dôsledku činnosti baktérií mliečny cukor štiepi (fermentuje), najmä na kyselinu mliečnu a produkuje veľké množstvo plynu (hlavne vodík, metán a oxid uhličitý). Dochádza k vzniku (a následnému masívnemu odchodu) množstva riedkej, vodnatej, smradľavej a kyslej stolice (často poriadne rozdráždi konečník), sprevádzanej črevnými plynmi (ľudovo nazývané „vlhké prdy“). Obrázok 3.
Pri dlhšom trvaní a neliečení laktózovej intolerancie sa pridáva celkové neprospievanie (telesné aj duševné), úbytok telesnej hmotnosti, chronická dehydratácia. Pridružia sa bolesti hlavy, nespavosť, striedanie nálad, ustráchanosť, depresia, zvýšená únavnosť. Kvalita života sa narastajúcim spôsobom zhoršuje. Nezriedka prídu aj kožné zmeny, najmä svrbenie, rôzne ekzémy, zápaly. Ďalšie neriešenie vzniknuté problémy prehlbuje a vyprovokuje nepriaznivé reťazenie, najmä však zápalový syndróm rôznych prejavov a lokalizácií. Nebýva zriedkavosťou ani mnohoorgánové zlyhanie organizmu, ktoré si vyžiada okamžitú hospitalizáciu.
Jedno z delení laktózovej intolerancie je na prvotnú (primárnu), s prirodzeným poklesom tvorby laktózy z nedostatočného vývoja buniek, ktoré laktázu vyrábajú a následného rýchleho vyčerpania schopnosti ju produkovať, druhotnú (sekundárnu), kedy ide zvyčajne o prechodný pokles, hlavne v dôsledku ochorení gastrointestinálneho ekosystému (akútne zápaly žalúdka a čriev, celiakia, Crohnová choroba, ale aj v dôsledku nežiaducich účinkov rôznych liekov), vrodenú (kongenitálna), ide o dedičnú, našťastie vzácnu, ale trvalú genetickú odchýlku, prechodnú vývojovú u predčasne narodených detí.
Najčastejšia je druhotná laktózová intolerancia, ktorá zvyčajne pominie po úprave vyvolávajúcej príčiny alebo vyliečení ochorenia, ktoré ho spôsobilo. Treba však zdôrazniť, že k úprave do prijateľného štádia dochádza pomerne dosť pomaly. Obrázok 4.
Ostatné vyššie uvedené možnosti sa prejavujú v mladom alebo úplne útlom veku, diagnostikujú zložito a vyžadujú celoživotné diétne opatrenia, kombinované s dopĺňaním laktázy, spravidla aj iných enzýmov.
Čiže aj napriek dosť sugestívnej anamnéze, nemožno diagnostiku laktózovej intolerancie zľahčovať, lebo príčin a sprievodných chorobných stavov môže mať postihnutý hneď niekoľko. Bez ich trpezlivého odhalenia a následného odstránenia nemožno očakávať liečebný úspech. (viď aj www.symptomedica.com)
Pokračovanie nabudúce
