Spevňujú tesnosť spojenia medzi bunkami slizníc, tým zabraňujú, aby sa tadiaľto vtlačili do organizmu patogény, ich výlučky, ale aj iné škodlivé látky a molekuly. Ochraňujú receptory, aby sa na nich neprichytili patogény, ani ich toxíny. Dokonca, ak zhodnotia, že to nedokážu, radšej receptory zničia, no za každú cenu zablokujú prienik choroboplodných zárodkov cez slizničnú bariéru. Dokážu patogénom „kradnúť“ energetické substráty („stravu“), tým ich úplne vyhladovať a usmrtiť. Produkujú látky, ktoré choroboplodné mikróby priamo ničia alebo im zastavia rast a rozmnožovanie lepšie ako antibiotiká (obr. 1).
Veľmi častým a prvým, najmenej varovným signálom, že s našim mikrobiómom v tráviacom trakte nie je niečo v poriadku, je tzv. dysbióza (stav poruchy rovnováhy nášho organizmu a mikroorganizmov v ňom obsiahnutých).
Pri dysbióze (obr. 2) bývajú v popredí rôzne tráviace problémy (plynatosť, nafukovanie, škvŕkanie v črevách, pálenie záhy, občasné a nepravidelné jednorazové hnačky alebo zápcha, pocit nedokonalého vyprázdnenia po defekácii ...). Predchádza im často strava bohatá na sacharidy (zlý model stravovania alebo nedisciplinované obžerstvo), únava a poruchy spánku, kolísanie telesnej hmotnosti (príčin je veľa, od výživových, s nutríciou nesúvisiacich, cez telesné aj psychické, po chcené či neželané), kožné zmeny (počnúc červenými, prchavými fľakmi, po rôzne stavy pripomínajúce ekzémy), náhla neznášanlivosť nejakých potravín a látok v nich obsiahnutých, až po ľahké autoimúnne prejavy (kedy sa organizmus sám bráni voči vo svojom tele obsiahnutým látkam, s cieľom ich zlikvidovať a vypudiť).
Častým „spúšťačom“ býva zásadné a dlhodobé uprednostňovanie varenej stravy (úplne vynechanie surovej), narastajúca obezita alebo zhoršujúca sa podvýživa (celková alebo týkajúca sa niektorých nutrientov), dlhodobo užívané škodliviny (najmä drogy, alkohol, fajčenie), niektoré faktory životného prostredia (napr. prílišné pretápanie bytov v zime či neprimerané ochladzovanie klimatizáciou v lete), ale aj cestovanie (kombinácia psychického náporu, zmeny prostredia, časového pásma a stravovania), rôzne infekčné choroby, iné chronické stavy (veľké množstvo), poruchy imunity (vrátane absolvovanej chemoterapie alebo rádioterapie), terapia antibiotikami (dnes veľmi častá príčina dysbiózy), hormónmi, dlhodobá liečba akýchkoľvek chronických chorôb viacerými ako piatimi druhmi liekov, kortikoidmi, antikoncepcia, no najmä opakovaný, stupňovaný stres.
Sumárne povedané, polovica populácie „vyspelých“ krajín má dnes tráviace problémy, štvrtina rôzne zažívacie ťažkosti, okolo desať až pätnásť percent zápchu, ale 90% ľudí súčasného „moderného“ a „vyspelého“ sveta priznáva pravidelne dvakrát týždenne stresovú situáciu a 25% dokonca denne.
Zo stručného výpočtu a rôznorodosti uvedeného je aj laikovi jasné, že dysbióza môže byť príčinou chorôb, ale aj dôsledkom iných stavov a ochorení. Niečím na pomedzí, pomyselnou hranicou medzi ohrozením zdravia a jeho poškodením. A to je závažná vec, ktorú bez precíznej diagnostiky nemožno prehliadať, podceniť, bagatelizovať, ale ani liečiť.
Samotní postihnutí nezriedka ani nevyhľadávajú lekársku pomoc, lebo ich problémy sa im zdajú „znesiteľné“ (náš národ odjakživa „rád“ trpel). Ale ich zanedbanie sa môže o niekoľko týždňov, mesiacov, rokov (nikto nevie kedy, ako a kde) poriadne vypomstiť.
Precíznejší, dôslednejší, zodpovednejší k svojmu zdraviu sa nechajú vyšetriť. Absolvujú kopu diagnostických testov s negatívnym nálezom, ale úľavu to neprináša. Nič zlého im doktori nenašli, ale necítia sa o nič lepšie. Lieky, ktoré dostali, nepomáhajú (lebo neriešia príčinu). Čas beží a začína ich to poriadne psychicky deptať. Prináša nielen sklamanie či zlosť, ale nezriedka ich lekári aj upodozrievajú, že svoje pocity nadhodnocujú, niečo si chcú vydobyť alebo sú hysterickí...
Napokon to vedie k ďalším nesprávnym diagnostickým záverom, na ktoré nadväzuje nová, viac či menej nesprávna liečba a pribúdajúci čas neboráka posúva čím ďalej, tým viac do neriešiteľných situácií, ktoré napokon nejaké ochorenie naozaj privolajú, ale ako dôsledok nie príčinu všetkého zlého, čo ich postretlo.
Teraz je už pacient ako snehová guľa, na ktorú sa všetko nabaľuje, niekedy do obludných rozmerov aj katastrofálnych dopadov.
Pokračujeme nabudúce.
